Okrem neblahého stavu vnútri polície, existencie viacero názorových prúdov k tomu prispievajú aj veľmi štedré výsluhové dôchodky (vojaci sa tiež nemôžu sťažovať), ako aj neschopnosť nabrať nové posily. Záujemcov by aj bolo. Teraz vedenie polície prichádza s mäkšími prijímacími kritériami, ktoré by mali neblahý trend zvrátiť.
Mnohí z nás poznajú nejedného mladého adepta, ktorý sa snažil dostať do radov polície, armády či medzi hasičov, ale márne. Najmä v testoch do Policajného zboru veľa z nich pohorí. A pritom vyzerajú fyzicky dobre, sú celkom inteligentní a nezdá sa, že by trpeli psychickými poruchami. Práve psychické testy bývajú neraz „stopkou“ pre mnohých nádejných strážcov zákona. Namiesto toho, aby sa stali postrachom zlodejov a podvodníkov, zostávajú im iba oči pre plač. Nebolo by to až také čudo, keby sa v polícii nachádzali iba inteligenčne, psychicky a fyzicky vyspelí jedinci.
Výsledok? Momentálne chýba takmer 4 000 policajtov (namiesto 22,5 tisíca je ich niečo nad 18,5 tisíca). A to je skutočne veľa. Bývalý policajný prezident Štefan Hamran má tentoraz pravdu, keď hovorí, že „je namieste sa zamyslieť, či hľadáme kozmonautov, alebo radových policajtov“.
Dobrého politika nerobí marketing, ale práca pre ľudí. No na Slovensku je to asi naopak. A predseda Hlasu to dobre vie.
Od 1. apríla dochádza po 20 rokoch k modernizácii fyzického testovania. Zhyby na rukách nahradil test výbušnosti do jednej minúty. Kvituje sa, zhyby na rukách sú skutočne už zastaraným prvkom, ktorý o ničom nevypovedá. Policajti by mali mať v prvom rade výbušnosť a obratnosť. Lenže nevedno prečo mizne aj klasická bežecká „dvanásťminútovka“. Viacerí dobre stavaní i výbušní policajti sa neraz ponosujú na zbytočný beh, ktorý podľa nich o ničom nevypovedá: azda nebudú dvanásť minút naháňať páchateľa, na to slúžia iné prostriedky. Lenže „kondičku“ by mal mať každý policajt. Či na to stačí iba beh na 1 500 metrov, je už na odborníkoch.
Minulý rok fyzickými testami neprešlo 379 uchádzačov. Tak uvidíme, čo sa zmení. Pri psychotestoch zlyhalo až 736 adeptov. Chápeme, že testy musia odhaliť všetky skryté, neželané odchýlky, ale sú skutočne nastavené adekvátne? A ďalšou „stopkou“ je precitlivenosť na rôzne látky (alergie) a potreba nosiť okuliare. To sa skutočne s dioptriami nemôže v polícii pracovať? Znie to absurdne. Veď pri niektorých činnostiach vôbec nebránia výkonu povolania.
Aj tu existujú výnimky, individuálny prístup je možný, no prílišná benevolentnosť mnohým mladým ľuďom zmarí budúcnosť. V Česku je to inak. Ako je to inde v Európe?
Ani to nepriláka do polície talentovaných ľudí. Aj mladý policajt si chce založiť rodinu – bez adekvátneho finančného ohodnotenia zostane len pri snoch. Vidina výsluhového dôchodku či platového postupu po iks rokoch v službe nerieši situáciu tu a teraz. Ak je vedenie polície presvedčené, že s náborovým príspevkom 5 000 eur, ktorý sa po zdanení scvrkne na 3 400 eur, urobí na pracovnom trhu dieru do sveta, tak je na omyle. A to nehovoríme o nejasných pravidlách kariérneho postupu, čo kritizujú odborári.
Nedostatok policajtov je dlhodobý problém. Zlyhali už viacerí ministri z rôznych politických koalícii, aj z tej predošlej. Ak si teraz minister vnútra Matúš Šutaj Eštok myslí, že stačí pomeniť pár kritérií a nalákať mladých ľudí na smiešny príspevok, tak sa riadne mýli. Jeho politická budúcnosť závisí od toho, ako kvalitne bude pracovať polícia, či sa zastaví „exodus“ skúsených policajtov – a nie od jeho nového podcastu Na rovinu so Šutym na sociálnej sieti, od hrania sa na moderátora a trepania o ničom so straníckymi kolegami. Dobrého politika nerobí marketing, ale práca pre ľudí. No na Slovensku je to asi naopak. A predseda Hlasu to dobre vie.