Slovensko sa nemôže iba prizerať tomu, čo sa deje od februára 2022, keď Rusi vtrhli na Ukrajinu. V živote štátu existujú priority, na ktorých sa musia zhodnúť všetci politici. Koaliční i opoziční a bez ohľadu na to, kto vládne teraz a kto má šancu podieľať sa na moci po najbližších voľbách.
Financie na obranu sa nevyčleňujú iba na nadchádzajúci rok, robieva sa to výhľadovo a zvlášť po vypuknutí Putinovej vojny je tento postup opodstatnený. V podstate sa na to zameriavajú všetky členské štáty NATO v našom širšom regióne.
V Smere najprv premiér Robert Fico vyhlásil, a po ňom sa rovnako ozval jeho poradca Erik Kaliňák, že ak by sa zvýšené výdavky na obranu, o ktorých sa debatuje na úrovni členských štátov EÚ (nie NATO), nemohli využiť duálne (aj na infraštruktúru, obnovu mostov či výstavbu nemocníc), potom prichádza do úvahy referendum. Bolo by také hlasovanie v súlade s ústavou, podľa ktorej predmetom referenda nesmú byť nielen základné ľudské práva a slobody, ale ani otázky rozpočtu?
Aj obranyschopnosť patrí medzi základné súčiastky motora fungujúceho štátu.
Prejdime však k jadru veci. Nijaká vláda by sa nemala odvolávať na vôľu občanov, keď ide o obranu štátu. Nie voliči, ale nimi zvolení zástupcovia musia najlepšie vedieť, koľko peňazí potrebuje armáda. Tí, čo sú pri moci, disponujú najlepšími informáciami o možnej zraniteľnosti Slovenska. A, samozrejme, treba k nim prirátať generálov.
Rozumnou, správnou cestou je široký konsenzus koaličných a opozičných strán. Prezident Peter Pellegrini sa oň už usiluje po tom, čo pred dvomi týždňami pozval politických lídrov k okrúhlemu stolu. Netvárme sa, že sa nachádzame v stopercentnom bezpečí. Keď oveľa väčší dôraz na svoju obranyschopnosť začínajú dávať ostatné krajiny, bolo by logické, aby Slovensko zostalo bokom?
Slovensko dáva na obranu okolo dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP). Dokonca Srbsko, nečlenská krajina NATO, poskytne na ňu už v tomto roku viac peňazí (2,5 % HDP). Isteže, treba ozrejmiť, že to súvisí s jeho napätými vzťahmi s neuznaným Kosovom. Ak sa však porovnáme s ostatnými zo Severoatlantickej aliancie, na jej juhovýchodnom krídle je údaj o Bulharsku rovnaký ako o Srbsku a Rumunsko plánuje dostať sa z minuloročných 2,2 % HDP na tri percentá do dvoch rokov. Česko oznámilo, že trojpercentnú úroveň chce dosiahnuť v roku 2030 (počíta s každoročným nárastom o 0,2 % HDP). V Poľsku a v troch pobaltských štátoch sa vážne hovorí až o 5 % HDP v najbližších rokoch.
Keď si Fico všimne, ako pristupuje k obrane maďarský premiér, ktorý si pritom možno želá, aby Kyjev čo najrýchlejšie kapituloval, ešte aj uňho nájde odhodlanie zbrojiť. Viktor Orbán v máji 2024 vyhlásil, že ak vojna na Ukrajine bude v ďalšom roku pokračovať, na obranu vyčlení viac financií. A nebál sa poznamenať, že by to bolo na úkor iných účelov.
Nikto nežiada Fica, aby bezhlavo pumpoval peniaze do armády. Len mu pripomíname, že aj obranyschopnosť patrí medzi základné súčiastky motora fungujúceho štátu.