Tak či tak výpadok príjmov z tejto dane v čase konsolidácie treba nahradiť. Andrej Danko si chce počkať na vyjadrenie ministerstva financií. Aj Robert Fico si uvedomuje, že sa dostal do úzkych. Akékoľvek zlyhanie bude jeho osobným politickým zlyhaním.
Vláda a zvlášť sám premiér platia „daň“ za to, že nová daň bola šitá horúcou ihlou. Ako pri všetkom novom zažívajú podnikatelia a firmy „pôrodné bolesti“, ale mnohé problémy mali byť vyjasnené dávno vopred – keď sa rozhodovalo, či sa do tohto riskantného podniku s neistým koncom a s množstvom neznámych vôbec pustiť. No naša vláda išla do rizika na vlastnú päsť, ministerskí experti dostali školenie v Maďarsku – kde ako v jedinom európskom štáte je táto nezmyslená daň zavedená – a šup s nabratými vedomosťami na Slovensko. Keď to funguje za Dunajom, prečo nie pod Tatrami?
Širokú odbornú diskusiu odignorovali a daň presadili v skrátenom legislatívnom konaní. Transakčná daň padla na Slovensko ako blesk z jasného neba. Zábudlivcom treba pripomenúť, že pri prvých presiaknutých informáciách, čo všetko nová daň postihne, minister financií i premiér všetko zľahčovali alebo priam označovali za výmysly. Realita ich dobehla.
Otázkou „za milión“ pre Fica a koalíciu je, ako z transakčnej dane čo najmúdrejšie a s najmenšími politickými škrabancami vycúvať.
A Andrej Danko s celou SNS by sa nemali vyhovárať, mali dosť času na zablokovanie daňového experimentu. Národniari tak neurobili. Až keď vznikol ľudový odpor, tak sa snažia zbierať lacné politické body.
Samozrejme, na to, ako bude reálne fungovať, musíme najprv prečkať „pôrodné bolesti“. Ale za ich rozsah si môžeme sami. Na Slovensku totiž vždy všetko riešime v poslednej chvíli, úrady zavalia občanov i firmy množstvom zbytočných „papierov“ – proste sme národ byrokratov. Časom sa hrany obrúsia, všetko sa utrasie, podnikatelia a firmy si (ako vždy) zvyknú, a potom uvidíme, či daň funguje, alebo nie.
Hoci pre určité segmenty podnikania daň vyzerá skutočne hrozivo, vo verejnom priestore sa množia rady, ako ju obísť, eliminovať, proste s ňou ľudovo „vybabrať“. Nakoniec nemusí byť takou galibou, ako sa hovorí. Lenže pokiaľ by sa skutočne s ňou dalo „vybabrať“, tak neprinesie do štátneho rozpočtu 700 miliónov eur. To by bola zas galiba pre ekonomiku. Nehovoriac o raste cien.
Aspoň v niečom je transakčná daň dobrá: Slovensko slúži ako laboratórium. Totiž transakčná daň, tzv. Tobinova daň, je vo svete známa už dlho. Je však orientovaná na zdanenie veľkých finančných transakcií, špekulácií na kapitálových trhoch, kde sa peniaze „kotia“. Na európskej úrovni sa viedli dlhé diskusie, schválené boli aj prvé návrhy, ale zatiaľ „skutek utek“. V každej krajine chýbajú peniaze v štátnom rozpočte, no ako efektívne zdaniť finančné transakcie, nikto presne nevie. Slovenský experiment príde teraz vhod.
Zatiaľ to však vyzerá na fiasko. Národniari majú pravdu, že ďalšia existencia transakčnej dane závisí len od premiéra Fica. Ten už tuší, akú chybu urobili. No zrušiť ju počas „pôrodných bolestí“ by bolo školáckou politickou chybou. Treba si počkať, ako a či vlastne bude fungovať. Otázkou „za milión“ je, ako z nej čo najmúdrejšie a s najmenšími politickými škrabancami vycúvať. Maslo na hlave nemá len Fico a Smer, ale aj Hlas a Danko s SNS – na to netreba pri konečnom účtovaní zabúdať