Nič iné mu ani nezostávalo. Finančné trhy začali padať, najdôležitejšie burzové indexy sa oslabili cca o 10 %, dominový efekt sa šíril celým svetom. Trump so svojím ekonomickým poradcom Petrom Navarrom, i podľa dokumentu ďalšieho jeho ekonóma Stephena Mirana, zámerne vytiahol clá do neúmerných výšok, aby primal ostatné krajiny rokovať s USA. Rokovania sa už rozbiehajú. Lenže to nestačilo, clá postupne vstupovali do platnosti a s nimi aj odvetné clá, napríklad od EÚ. Globálna ekonomická kríza bola na „spadnutie“.
Prudké nezhody sa prejavili aj v najbližšom Trumpovom tíme. Konkrétne najbohatší človek planéty Elon Musk sa pohádal s ekonómom, či skôr ideológom, Petrom Navarrom. Muskov biznis založený na slobodnom obchode by utrpel vážne straty (a čelí im už od vstupu do Trumpovej administratívy, kde však v máji končí). Svoj nesúhlas začali prejavovať viacerí miliardári – a na nich americký prezident dá. Trump zistil, že je zle. Jeho stratégia zlyhala. Pragmaticky odložil platnosť ciel o 90 dní.
Svet si vydýchol, burzové indexy sa vrátili na pôvodné hodnoty. Hoci ide iba o odklad, momentálne nikto nepochybuje, že dôjde k rozumným dohodám. Trumpov cieľ prinavrátiť priemyselnú výrobu do Ameriky a dať americkým robotníkom znovu adekvátne zamestnanie sa nemení. Hoci viacerí ekonómovia a liberáli reptajú, že je to nemožné a nakoniec obeťami budú samotní Američania, ekonomická závislosť USA a EÚ od výrobkov z východnej Ázie je enormná. Pre našu bezpečnosť to dobré nie je.
Trump politickú samovraždu a ekonomickú „vraždu“ USA nemieni spáchať. Teda, aspoň čiastočne, pretože v súboji s Čínou, nepoľavil.
Veľa sa špekuluje, či Trump ustúpil iba pod narastajúcim tlakom a varovaniami, alebo to bola premyslená stratégia, ako zbohatnúť. Presne tak, pretože rýchly pád akcií a po niekoľkých dňoch identický obrat kladie logickú otázku, či to predsa len nebol zámer. Zbohatnúť mohli najmä ľudia blízki Trumpovi, najmä po tom, čo zavesil na sociálne siete status nabádajúci k nakupovaniu. Čas ukáže, ako to bolo. Ale skôr sa zdá, že napriek tomu, že Trump je rodený obchodník, prevláda u neho samoľúbosť a skalné presvedčenie o vlastnej neomylnosti nad túžbou po príliš okatom zbohatnutí.
Nič sa však nekončí. Rokovania o novom „naštelovaní“ ciel nebudú jednoduché. Jedno už vieme, Trump politickú samovraždu a ekonomickú „vraždu“ USA nemieni spáchať. Teda, aspoň čiastočne, pretože v súboji s Čínou nepoľavil. Na Čínu uvalil najprv clá 64 %, Peking kontroval 84 %, následne Washington 104 %, aby to včera Trump uzavrel na 125 %.
Kto z koho? Veľmoci bojujú o dominanciu vo svete, ani jedna nemôže ukázať slabosť. Čína síce vyváža oveľa viac tovarov do USA, ale zároveň drží v rukách nemalú časť amerických dlhopisov a môže sa pohrať s americkými fabrikami na čínskom území. Takže ešte by sme nemali jasať nad koncom colnej vojny.
A poučenie by sme si mali vziať aj na Slovensku. V Amerike len čo zavetrili veľké problémy, Trump zavelil na ústup. Zruinovanie ekonomiky nedáva zmysel. Na Slovensku, ako teraz pri transakčnej dani, buď sa ide s buldočou húževnatosťou ďalej, alebo sa hľadá spôsob, ako krízu čo najviac politicky zúročiť. Na ľudí a na krajinu sa u nás myslí až v druhom slede. Nuž, nemali by sme sa inšpirovať?