Doterajšia vláda v Berlíne mala osem ministrov a osem ministeriek, nová vláda kopíruje tento počet žien. Nezarátali sme hlavný post, takže prevaha mužov je postavená iba na tom, že kancelárom sa stáva opäť muž: sociálneho demokrata Olafa Scholza vymení v tejto funkcii konzervatívec Friedrich Merz.
Vláda Igora Matoviča začínala s troma ženami. Úradnícka vláda, ktorú si vybrala prezidentka Zuzana Čaputová, mala o jednu ministerku viac. Štvrtá vláda Roberta, ktorá má vrátane premiéra 17 členov, sa v podobe zastúpenia žien stala zrkadlom Matovičovho tímu. Už to však neplatí, lebo po demisii Zuzany Dolinkovej v októbri 2024 v nej zostali len dve ministerky.
Tvrdohlavo nástojiť na rodovej rovnosti vo vláde je však nerozumné v prípade, že muži v nej odvádzajú pozoruhodne skvelú prácu (čo od vzniku samostatného Slovenska, bohužiaľ, neplatí…). A samozrejme, že by sme zašli do extrému, keby sme tvrdili, že zloženie vlády je dôkazom diskriminácie žien. To by vyznelo prehnane.
Na druhej strane, keď je reč o troch súčasných koaličných stranách, ani jedna z nich nerobí dosť, aby do popredia posúvala ženy. Ilustruje to pohľad na zoznam hlavných straníckych orgánov Smeru, Hlasu i SNS. U Roberta Fica je v 21-člennom predsedníctve iba jedna žena. U Matúša Šutaja Eštoka sa nachádzajú medzi 19 členmi tri ženy. U Andreja Danka dopĺňajú 20 mužov štyri členky predsedníctva.
Slovensko zaostáva v rodovej rovnosti.
V poslaneckých kluboch vládnucich strán to nevyzerá o nič lepšie. K tomu ešte pripočítajme slabú viditeľnosť žien pôsobiacich v parlamente. Zuzana Matejíčková, Zuzana Plevíková, Marcela Čavojová, Jana Vaľová – vedeli by ste povedať čo i len jednu aktivitu, ktorou vás aspoň jedna z týchto všetkých štyroch poslankýň Smeru zaujala v ostatnom čase? Napríklad Čavojová sa podľa webovej stránky NR SR od ustanovujúcej schôdze iba štyrikrát prihlásila do rozpravy. Parlament pritom zarátal medzi jej vystúpenia aj tieto dve vety: „Môžem pokračovať, pán predseda, ešte v tejto otázke?“ „Sľubujem.“ (Jednoslovný výrok je zo zloženia poslaneckého sľubu.)
A čo všetky poslankyne Hlasu? Ľubica Laššáková, Paula Puškárová, Andrea Szabóová, Zdenka Mačicová, Alena Nováková. Aktivity na úrovni smeráckych poslankýň, ako-tak sa v médiách niekedy aspoň mihne Laššáková.
V miniatúrnom klube SNS, ktorý by neexistoval bez výpomoci Dušana Muňka zo Smeru, figuruje jediná žena. Dagmar Kramplovú si viac-menej môžete všimnúť vtedy, keď robí štafáž Dankovi na jeho tlačovkách. Chýba týmto ženám zdravá priebojnosť? Alebo si ich stranícki kolegovia myslia, že sú to oni, nie ony, kto má byť na očiach verejnosti?
Väčšie zastúpenie žien v politike aj ich výraznejšia viditeľnosť v nej by určite neboli na škodu. Naopak. Prinajmenšom by sme mohli dúfať, že zvlášť na tlačovkách by sme nepočúvali veľa drsných výrazov, niekedy dokonca až vulgarizmov. Realita je zatiaľ taká, že zvlášť obe strany sociálnej demokracie na Slovensku si primerane všímajú ženy len vtedy, keď v kalendári svieti Medzinárodný deň žien.