Bola to ukážka najnovších „úspechov“ feminizmu v ére víťazstva vedy, ľudských práv a slobodnej spoločnosti prostredníctvom technologicko-digitálneho biznisu. Výlučne ženská posádka rakety Shepard spoločnosti BlueOrigin pozostávajúca z celebrít a milionárskych partneriek by kedysi mohla pôsobiť ako skvelý námet na sci-fi komédiu: ako sa však umelé pery „s nesmiernou vďakou“ bozkom dotkli Zeme, zistili sme, že s veľkým skokom pre ľudstvo to myslia smrteľne vážne: hlavný význam posádky je v prenesení „ženskej prepojenosti s láskou do vesmíru“ či pripravení vesmíru na „ženskosť budúcnosti“. To potvrdila aj premyslená reportérska otázka: „Ako sa dá vyzerať tak skvele tesne po návrate z vesmíru?“
V časoch, keď sa ešte z rovnosti neoplatilo robiť biznis, by osoby pýšiace sa tým, že sú producentky, vedkyne, pilotky či novinárky, poslali s takou obludne sexistickou otázkou hocikoho orechy obíjať. V megaprivatizovanom pokrútení významu ľudských práv je však prirodzené, že nielenže už skoro nikto nevie, čo to orech je, ale ani bytosť študujúca planéty, vo voľnom čase sa venujúca obetiam sexuálneho násilia, sa nehanbí vniesť i do kozmetických úprav význam nekonečna. „Áno, bolo nevyhnutné otestovať vlasy a uistiť sa, že s nimi všetko bude ok,“ alebo: „V kozmickej kabíne si môžeme aj predlžovať riasy. Je dôležité, aby nás tak ľudia videli. Zdôrazniť (asi vesmíru?) prepojenosť vedy a úchvatnosti (glam), pretože v ženách je všetko. Určite si nezabudnem rúž.“
Počuli ste už nebodaj v dejinách boja za ženské práva niečo zásadnejšie?