Danko vraj chcel byť najprv férový a pokúsil sa dohodu o zrušení dane získať rokovaním s koaličným partnerom – s opozíciou sa totiž spojiť nechce. Nedáva logiku, že daň, za ktorú pred časom šéf národniarov hlasoval, chce teraz zrušiť. Teda, logiku to nedáva len zdanlivo. Ešte nedávno mal predseda SNS v koalícii inú pozíciu alebo si aspoň myslel, že má.
No odobratím mu ministerstva cestovného ruchu a športu a „zrovnoprávnením“ Huliaka tým, že ho Fico povýšil na člena kabinetu, sa aj Dankov pohľad na koaličné rozhodnutia mení. Vidí akosi ostrejšie a zrazu sa mu transakčná daň javí ako hlúpa. Kamenickému sa však nepáči nielen nápad zrušiť daň, ktorej výpadok by štátny rozpočet pocítil, ale nepáči sa mu ani takýto slovník: nepraje si inkriminovanú daň nazývať „hlúpou“.
Danko hovorí o transakčnej dani ako o experimente, ktorý nevyšiel, hoci tento argument tiež celkom nesedí, keďže daň platí len od 1. apríla, teda ani nie mesiac, a na vyhodnotenie dosahov je priskoro.
Argumentuje tým, že on má Andreja Danka rád a nikdy sa o ňom takto hanlivo nevyjadroval. Veď aj Danko má Kamenického rád – spomeňme si len, ako ho obhajoval, keď sa na ministra zniesla spŕška kritiky, za to, že vyhlásil, že knihy môžu mať vyššiu DPH, pretože si ich kupujú skôr majetní ľudia. Danko vtedy ministra bránil – vraj nepozná v kabinete čistejšiu dušu naklonenú umeniu, ako je Laco Kamenický.
Aj v utorok si na diaľku na tlačovkách vymenili komplimenty, ale ich postoje k transakčnej dani zostávajú nemenné. Mimochodom, minister sa teraz ku kauze „knihy“ vrátil. Hoci DPH pri nich napokon nieže nezvýšili, ale dokonca ju znížili z 10 na 5 percent, podľa neho ceny kníh nešli dole alebo dokonca vzrástli. Pýta sa, prečo pred kníhkupectvami nie sú protesty, keď peniaze získané nižšou daňou si strčili vydavatelia či obchodníci do vrecka.
Danko hovorí o transakčnej dani ako o experimente, ktorý nevyšiel, hoci tento argument tiež celkom nesedí, keďže daň platí len od 1. apríla, teda ani nie mesiac, a na vyhodnotenie dosahov je priskoro. Radšej by mal čestne priznať, že predtým za daň hlasoval, lebo ako lojálny člen koalície musel, ale po tom, čo Huliak prepísal dejiny, musí SNS robiť vlastnú politiku, ktorou by si naklonila svojich voličov a nahnala percentá. Ale je tu aj ďalšia vec, transakčná daň sa Danka osobne, teda bytostne, týka, lezie mu na nervy, ako mu v telefóne neustále „cinká“. Sám teda prichádza o peniaze. Politik tvrdí, že táto daň škodí podnikaniu, ale aj psychike, ako neustále v telefóne „pípa“.
Kamenický nesúhlasí s Dankom v tom, že transakčná daň sa dá vykryť rezervou v rozpočte vo výške 485 miliónov eur, ktorá tam podľa Danka vznikla. Podľa ministra je rezerva v rozpočte o niečo nižšia, teda 421 miliónov eur, lenže z toho 112 miliónov išlo na vyššie platy lekárom, asi 11 miliónov na športové poukazy a ďalšie – aj Dankove – opatrenia. Treba tiež vraj zohľadniť horší vývoj ekonomiky, no a výsledkom je mínus 178 miliónov eur.
Motiváciu Andreja Danka zrušiť transakčnú daň aspoň pre niektoré subjekty teda chápeme a – napokon – nie je to zlý nápad. Motivácia opozície je tiež jasná, tá už z princípu musí využiť príležitosť a bojovať proti tomu, čo u ľudí vyvoláva odpor a – ako hovorí Kamenický – žiadna daň nie je pekná. Ale je tu ešte prezident, ktorý sa do debaty zapojil tiež, hoci zákon o nesympatickej dani pôvodne sám podpísal. „Daň je vždy z niečoho, je buď zo zisku, z obratu, alebo z pridanej hodnoty.
Ja som vyštudovaný ekonóm, ale fakt neviem odpovedať mojim ľuďom, obyvateľom, kamarátom, ktorí sa ma pýtajú, že prečo, ak niekto posiela výplatu svojmu zamestnancovi, tak má z toho zaplatiť ešte nejakú daň, alebo keď zamestnancovi vracia preplatok na dani, že má opäť zaplatiť z toho daň,“ uvažuje nahlas Peter Pellegrini. Transakčná daň mu vraj z dlhodobého hľadiska nedáva logiku. Aj prezident si skrátka myslí, že by ju bolo treba zrušiť.
A ak by to malo spôsobiť problémy v štátnom rozpočte, treba podľa neho daň nahradiť nejakou inou. Vysvetlenie, že je to kvôli tomu, v akom stave našla vláda financie po predchádzajúcej vláde, podľa Pellegriniho nestačí, hoci práve to je hlavný Kamenického argument. Ťaženie proti dani z transakcií prichádza teda zo všetkých strán. Kamenický zostáva ako sám vojak v poli. (Teda celkom sám nie, má za sebou armádu Smeru.) A: Danko s opozíciou hlasovať nechce, ale opozícia s Dankom áno.