Keď pápež ležal v nemocnici, lekári hovorili o malom zázraku, že unikol z pazúrov smrti. Ako keby nad ním stáli apoštoli, ktorí mali robiť zázraky, vrátane uzdravenia ľudí. A potom ako keby sa objavil Judáš Iškariotský. Dvanásty apoštol, no zloduch. Ten, ktorý zradil Ježiša. Na veľkonočný pondelok sa už neudialo nič, čo by vyzeralo ako zázrak – srdce Františka sa navždy zastavilo. Jeho duchovný odkaz však pretrvá.
František sa usiloval prinavrátiť cirkev k jej koreňom. Celý svoj život chcel vidieť chudobnú cirkev pre chudobných ľudí. Bohatá myšlienka. A pekne ju rozvinul: „Cirkev vnímam ako poľnú nemocnicu po boji. Ťažko zraneného človeka je zbytočné pýtať sa, či má vysoký cholesterol a akú má hladinu cukru v krvi. Musíte vyliečiť jeho rany. Potom sa môžeme rozprávať o všetkom ostatnom.“
Každý pápež prináša niečo svojské, má právo na vlastný pohľad na vieru i na celý svet, ale určite sa dá predpokladať, že ľudia dobrej vôle očakávajú od budúceho pontifika, že v mnohom zachová líniu Františka. Aj preto bude zaujímavé vidieť, koho v konkláve zvolia za novú hlavu katolíckej cirkvi.
František otváral svoje srdce všetkým, respektíve túžil, aby cirkev bola k ľuďom čo najbližšie. Nový pápež by mal pamätať na tieto jeho slová: „Človek, ktorý myslí len na stavanie múrov, nech sú kdekoľvek, a nie na stavanie mostov, nie je kresťan. Toto nie je v evanjeliu.“
Rodák z Argentíny, ktorý sa stal historicky prvým pápežom z druhého konca sveta, mal veľa podnetných myšlienok, ale bez ohľadu na ne sa stal inšpiráciou v prvom rade svojím celoživotným príbehom. Ako človek, ktorý sa vyhýbal luxusu a, naopak, bol úprimne z hĺbky duše posadnutý skromnosťou.
Vedel byť prísny a zachmúrený, keď hovoril o zločinoch a rôznych bezpráviach, dokázal byť usmiaty, keď dával najavo, že si treba užívať život, o ktorom vravel, že je to cesta, na ktorej sa nesmieme zastaviť, lebo v opačnom prípade veci nejdú správnym smerom. Jeho bezprostredný kontakt s ľuďmi či už vo Vatikáne alebo počas zahraničných ciest pôsobil tak, že tí, čo sa s ním osobne stretli, mohli si povedať tieto slová: pápež je náš kamarát. Pontifex, ale oblečený v obyčajnom bielom rúchu. V takom jednoduchom, aké si obliekol, keď ho zvolili za pápeža a prvýkrát predstúpil pred verejnosť. Vtipkoval, že kardináli museli ísť na druhý koniec sveta, aby našli nového pápeža. Ukázalo sa, že tá pomyselná cesta z Ríma za Atlantický oceán stála za to…
Keď sa Judáš Iškariotský obesil, bolo potrebné nájsť namiesto neho jedného nového apoštola. Aby učeníci boli dvanásti. Obrazne povedané s dávkou mystiky, keby sa to vtedy nepodarilo, dvanásty apoštol sa mohol zjaviť po dvoch tisícročiach. Namiesto biblického Mateja. Mal meno František.