Ak by vytvoril podmienky pre pracovnú silu zo zahraničia, ak by zároveň obmedzil možnosť odchodu ľudí do predčasného dôchodku, prípadne ak by znížil počet štátnych úradníkov, situácia by sa mohla zlepšovať.
Detí sa rodí málo, pracujúcich teda v najbližších dvadsiatich rokoch výrazne ubudne. Slovensko pritom dlhodobo nepatrí medzi krajiny s vysokým podielom zamestnaných cudzincov. Štatistické údaje hovoria, že k 1. januáru 2024 žili na Slovensku iba štyri percentá cudzincov, pričom 2,9 percenta tvorili občania iných členských štátov EÚ a 1,1 percenta pochádzalo z krajín mimo EÚ. Pritom napríklad v susednom Česku pracuje približne jeden milión cudzincov, čo je 19 percent pracujúcej populácie. Na Slovensku to bolo vo februári len niečo vyše 118-tisíc ľudí. Slovensko má teda v tejto sfére čo doháňať.
Cudzincov u nás nepracuje veľa, ale zmeny sú viditeľné. Kým ešte v roku 2013 ich naše firmy zamestnávali len približne 13-tisíc, o dvanásť rokov toto číslo stúplo asi o 105-tisíc. Je pochopiteľné, že viac ako 46-tisíc ľudí, to znamená 39 percent z celkového počtu všetkých pracujúcich cudzincov, pochádza z Ukrajiny. Pracuje tu tiež takmer 9-tisíc Srbov, vyše 7-tisíc Rumunov či viac ako 6-tisíc Indov.
Podľa zamestnávateľov by celý proces zamestnávania cudzincov zeefektívnilo, ak by sa skrátili rôzne lehoty pri vybavovaní potrebných dokumentov, a výrazne by pomohlo celkové zníženie administratívnej záťaže a vychádzanie v ústrety zo strany úradov. Zamestnávatelia by často mohli riešiť svoju situáciu zamestnaním ľudí zvonku, ale bráni im v tom byrokracia, ktorá celý proces zdržiava a komplikuje. Opäť platí, že na Slovensku sa poučíme, až keď nás všetci naokolo predbehnú.