Deficit verejných financií v minulom roku dosiahol úroveň 5,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Vlaňajší slovenský deficit verejných financií bol v Európskej únii štvrtý najväčší. Horšie na tom boli iba Rumunsko, Poľsko a Francúzsko.
U nás dlh vzrástol z 55,6 percenta HDP na 59,3 percenta HDP, počas minulého roku sa teda zvýšil z necelých 68,9 miliardy eur na 77,6 miliardy eur. Ide o nárast o 3,6 percentuálneho bodu HDP a výraznejšie sa dlh zvýšil už len v Rumunsku, v Poľsku a vo Fínsku. Naopak, v Grécku, ktoré malo kedysi vážne problémy, dlh klesol o viac ako desať percent, stále však presahuje 150 percent HDP, čiže najviac spomedzi všetkých krajín EÚ. V Rumunsku, kde dlh prudko narástol, je stále nižší ako na Slovensku.
V prvom štvrťroku si vláda vo veľkom požičiavala. V apríli to bola suma 500 miliónov eur, ktorú si požičala od bežných ľudí, a potom viac ako 600 miliónov eur získala predajom dlhopisov na finančných trhoch. Dlh tak stúpol až k hranici 63 percent HDP, čím sa dostávame nad kritickú hranicu 60 percent HDP. Európska únia totiž od členských štátov žiada dlh pod touto hranicou, pričom na túto úroveň by sme sa mali dostať v roku 2032.
Dobrou správou je, že naše celkové zadlženie v porovnaní s inými krajinami rozhodne nepatrí k najvyšším – je nižšie ako priemer EÚ, čo je 81 percent HDP. Kameň úrazu je v niečom inom. Každá krajina si totiž môže dovoliť inú výšku dlhu, a to s ohľadom na vlastnú štruktúru hospodárstva a jeho celkový stav. Slovensko si však takúto zadlženosť dovoliť nemôže.
Tvrdí to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej by sa vláda mala usilovať viac. Teraz už chápeme nervozitu ministra financií Kamenického pri pokusoch zrušiť transakčnú daň. V tejto situácii je každé euro dobré.