Ekologický socialista. Pápež predovšetkým dôsledne odmietol kapitalizmus a produktivizmus ako systém proti človeku a prírode

Vo svete, kde sa rozpadávajú pravidlá zaužívanej normálnosti na základe doterajších ekonomicko-mocenských pravidiel, politici vyzdvihujú konkrétne názory a morality, ktoré by mal vyznávať každý, kto si želá návrat „sveta ako predtým“. Aký však ten svet bol? Chceme ho vôbec? A mali by sme ho vlastne chcieť?

27.04.2025 19:00
debata (2)

Smrť pápeža znovu upriamila pozornosť na všetky problémy súčasnosti: ekológiu, sociálne nerovnosti, práva menšín, migrantov, žien, homosexuálov, globálne otepľovanie a vojny.

Pápež neobišiel ani jednu z nich, a niet preto divu, že mu pozornosť venujú všetci, ktorí sa danými problémami zaoberajú. Tento pápež oslovil takým či onakým spôsobom každého, koho trápia otázky modernosti, a niet pochýb, že práve z toho vyplýva neobyčajná všeobecná úcta voči človeku na čele katolíckej cirkvi – čo by bolo (ako aj v minulosti bolo) v inom prípade len záležitosťou veriacich. Ale kto vyzdvihuje okruhy jeho tém jednotlivo, zabúda na kľúčové: Ak by sa mali agendy naplniť, nie je možné ich riešiť oddelene alebo sa tváriť, že v pápežových stanoviskách je rozpor.

Ide najmä o otázky ekologické, ľudskoprávne, sociálne, ekonomické a mierové. Ak to nebolo dostatočne zrejmé doteraz, bolo by užitočné, keby to umožnila aspoň Františkova smrť: Ekológovia vyzdvihujú jeho apelovanie na ochranu prírody, rešpekt k Zemi a k jej zdrojom, boj proti plytvaniu. Vyznávači voľného trhu frázujú čosi o „ľudskosti“. Nie vždy však radi pripomínajú, že podľa Františka to nebola len kritika konzumnej spoločnosti, ale útočil priamo na podstatu kapitalistickej ekonomiky – na neobmedzený trh, neoliberálny kapitalizmus a princípy rastu, čo je absolútny antagonizmus voči akýmkoľvek zeleným hodnotám. Najmä v spoločnostiach so živenými traumami z niekdajšieho komunizmu vládne medzi ekológmi strach povedať, že jedine tak sa dajú naplniť ekologické prístupy, že kapitalizmus s jeho individualizmom, materializmom, extraktivizmom a podporou zbrojenia a vojen apriori odmietneme; a nie tak, že ho budeme dokonca považovať za predpoklad (!) demokracie.

Toto je najhumánnejšie, najekologickejšie, najsociálnejšie a najrovnostárskejšie Františkovo posolstvo – z perspektívy skúseností a filozofií globálneho Juhu. Mimochodom, v krajinách Latinskej Ameriky, Ázie a Afriky za pápežom smútia najmä odborári, poľnohospodári a robotníci, o ktorých práva sa vo svete zeleného kapitalizmu zaujíma naozaj len málokto s ľudskoprávnou agendou.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 2 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #pápež František #sociálna nerovnosť #neoliberálna dogma #Green Deal