Za prejav vzdelanosti sa začalo považovať stádovité pritakávanie tomuto tlaku, vnútorné kritické hlasy za prejav akejsi ahistorickej predmodernosti.
Modernými hodnotami Európa nazvala najmä ľudské práva, problémom však je, že nebola ochotná priznať, že tie sa stali najmä marketingovým ťahom na oprávnenie monopolu ekonomického liberalizmu. Ich agenda navyše vznikla v povojnových USA v časoch, keď rasovo-civilizačná nadradenosť Západu reprezentovaná severoamerickým laissez-faire kapitalizmom sa udržiavala na základe sloganu boja proti komunizmu a ZSSR. Je veľmi dôležité vyrobiť si nepriateľa, keď potrebujete dať oprávnenie svojej výnimočnosti dávajúcej vám právo dvojakého metra v medzinárodných vzťahoch.
„Ako je to možné, že nás tak nenávidia?“ čudujú sa tradične ľudskoprávni liberáli, keď sa im vo vybombardovaných zónach nedostáva prijatia, aké si predstavujú.
Keď nepriateľ zanikol, bolo možné politiku zmeniť, ale príslovečný euro-severoamerický hegemonizmus tomu priestor nedal: I naďalej preferoval vojny a ekonomické drancovanie, s dočasným využitím nového nepriateľa v podobne moslimského sveta. Tentoraz na opodstatnenie koloniálneho rasizmu Európa začala argumentovať, že všetko to zabíjanie a poníženie sa vlastne deje v mene ľudských práv – žien, gejov, podľa potreby niektorých politických väzňov, a pod. Opäť to však bol len marketing na udržanie hegemónie. Za masové vojnové zločiny nikdy nikto nebol potrestaný, a medzinárodné zatykače sa uplatňujú tragikomicky selektívne.
Odklon súčasných USA od Európy, ich colné vojny, pokusy o kúpu území a vydieranie nemusí preto byť pre Európu katastrofou, ale dobrou príležitosťou na zmenu. „Ako je to možné, že nás tak nenávidia?“ čudujú sa tradične ľudskoprávni liberáli, keď sa im vo vybombardovaných zónach nedostáva prijatia, aké si predstavujú. Pri pohľade na mapu by si Európa mala uvedomiť realitu, ktorá pre ňu síce môže byť bolestná, ale môže byť veľkou nádejou. Na globálnom Juhu nemá o nič väčšiu podporu ako USA práve pre arogantnú zahľadenosť do seba samej.
Väčšina Juhu, a to je, pripomeňme, väčšina sveta, nedokáže mať voči Európe rešpekt, vidiac jej zúfalé moralizovanie pri udržiavaní dvojakého metra v medzinárodnom práve. To je najlepšie vidieť na desivom odmietaní odsúdenia izraelského konania v Gaze, zatiaľ čo pri Ukrajine sa silných vyhlásení nebojí. Očividne sa pri tom však ani nie tak ako o Ukrajinu bojí hlavne o svoje vlastné pohodlie. Európa si zachováva tak hlboko zakorenený koloniálny postoj nadradenosti, že svoju povýšeneckú charitu nedokáže nahradiť dialógom rovného s rovným. A len na to môže nakoniec celkom prehrať.