Bolo jasné, že urobí všetko pre to, aby nemusel čeliť konkurencii. A priznajme si, že by dve veľké nemocnice vedľa seba nemali ani logiku. Alternatíva v Ružinove sa od počiatku javila ako zlý, nedomyslený nápad.
Požiadavka zo strany NATO – vydávať na obranu viac ako 2 % z HDP – sa ukázala ako skvelá príležitosť na dobehnutie veľkého sklzu pri modernizácii verejného sektora. Finančných prostriedkov je naraz toľko, že ani masívne nákupy techniky do našej nezmodernizovanej i čiastočne „vybrakovanej“ armády nebudú stačiť na ich minutie. Využiť peniaze z obrany na výstavbu najmodernejšej slovenskej nemocnice, ktorá bude slúžiť, samozrejme, aj armáde, je šikovný ťah z dielne podnikavého ministra obrany Roberta Kaliňáka.
Navyše, nočná mora nášho verejného sektora – zdĺhavé verejné obstarávanie prešpikované nevídanou byrokraciou – má v rezorte obrany stop. Odpadáva aj územné plánovanie – pozemky sú vo vlastníctve rezortu obrany. Celý proces sa tak ako šibnutím čarovným prútikom neuveriteľne urýchli. Stavať sa má začať ešte tento rok, skelet nemocnice má byť postavený v roku 2027 a celá nemocnica v roku 2030.
Opozícia je v úzkych. Bude spolupracovať s koalíciou, keď jej ministri Kaliňák a Šaško podajú ruku, alebo bude vytĺkať z každej maličkosti maximálny politický kapitál? No ak staví na túto kartu a nie na spoločenský konsenzus, pôjde proti záujmom obyčajných ľudí.
Aj umiestnenie je výhodné – na východe Bratislavy. Teda tam, kam nemocnicu odborníci odporúčali: veď takmer celé Slovensko leží na východ od metropoly. A oproti minulosti, napríklad roku 2016, už existuje aj infraštruktúra – diaľnica D4 prepojená s D1, plánuje sa tunel Karpaty, ako aj bytová výstavba. Z tohto hľadiska celý projekt nemá chybu. No pochybnosti vzbudzujú celkové náklady. Samotná nemocnica má „koštovať“ 1,2 miliardy eur a celý areál až dve miliardy. Minister zdravotníctva Kamil Šaško sľúbil, že celkový rozpočet ešte bližšie predstaví v najbližších dňoch, týždňoch. Budeme zvedaví.
Teraz nechajme bokom náklady na celý projekt. Ten počíta aj s Lekárskou fakultou UK a detskou nemocnicou, ktorá sa plánovala na Rázsochách. To môžeme len kvitovať. No prečo viac ako miliarda na samotnú nemocnicu, keď nemocnica v Boroch vyšla na 250 miliónov eur a nemocnica na Rázsochách v pláne obnovy bola vypočítaná na 281 miliónov, pričom štát mal ešte doplatiť vybavenie. Áno, kapacita v Boroch je 400 lôžok a na Rázsochách mala byť pôvodne iba 600 miest. Aj preto tento projekt Hegerovej vlády nakoniec padol: požiadavka odbornej obce na to, aby bola vystavaná nemocnica, ako má byť, bola cca 1 000 lôžok. Keď pripočítame dvojnásobnú kapacitu nemocnice vo Vajnoroch i prudké zvýšenie cien nielen stavebných prác po pandémii, dostávame sa do inej finančnej reality. Lenže nie je 1,2 miliardy eur až príliš?
A práve náklady budú asi bodom sváru s opozíciou. Hoci minister Šaško vyzval na spoločný postup a spoločenský konsenzus, opozícia sa už stihla „tradične“ posťažovať: nebola prizvaná k stolu. Zavádza. Bratislavský župan Juraj Droba zo SaS pri stole sedel, ako aj vedenie mesta Bratislavy – ktoré je s PS spojené pupočnou šnúrou. Navyše celé medicínske projektovanie (nie stavebné) rezort komunikoval s lekárskou odbornou verejnosťou (vyriešiť treba aj nevyhovujúcu logistiku bratislavskej zdravotnej starostlivosti – čo je tiež veľký problém).
Opozícia je v úzkych. Bude spolupracovať s koalíciou, keď jej ministri Kaliňák a Šaško podajú ruku, alebo bude vytĺkať z každej maličkosti maximálny politický kapitál? No ak staví na túto kartu a nie na spoločenský konsenzus, pôjde proti záujmom obyčajných ľudí. A to sa jej nemusí vyplatiť. Aspoň pri mene generála Štefánika – pretože po ňom sa má nemocnica volať – by sme sa mohli konečne spojiť.