Ba ak k preferenciám Slovenska pripočítame preferencie strany Demokrati, ktorú zakladali aj odídenci od Matoviča, bývalé výrazné tváre OĽaNO na čele s expremiérom Eduardom Hegerom, tak podľa posledného prieskumu agentúry AKO dosiahli spolu 12,9 % – a to je už slušný výsledok. Hoci Demokrati sa stále nemôžu prehupnúť cez latku 5 %, veľa im nechýba.
Ak opozícia nemieni hazardovať s voličmi, nemôže riskovať prepadnutie tejto strany. Preto je viac-menej isté, že Demokrati budú, pre istotu, kandidovať v nejakej koalícii alebo na kandidátke inej strany. Pokojne aj v koalícii s Matovičovým hnutím. Hoci ich vzťahy nie sú momentálne najideálnejšie, predseda Demokratov Jaroslav Naď bol dlho pravou rukou Matoviča a spolu, tajne, poslali naše vojenské lietadlá do Moskvy po vakcínu Sputnik V, aby hrdinsky zachránili Slovensko pred covidom.
Aké sú dôvody Matovičovho návratu na výslnie? Rovnako ako v prípade Fica je to biedna politika vládnucej koalície. Hoci Matovič počas pandémie spôsobil oveľa väčší chaos a jeho roztržky so Sulíkom sú už legendárne, ani Ficova štvrtá vláda nenaplnila očakávania, nepriniesla upokojenie do spoločnosti – čo si želali najmä koaliční voliči. SNS bola od počiatku zdrojom nestability a Andrej Danko, napriek ubezpečeniam o lojalite, sa často správa ako Richard Sulík v minulosti.
Matovič by mal Ficovi vlastne ďakovať. Bez neho by bol v politike nikto. Hoci Fico je rádovo lepší manažér, obaja za svoj úspech vďačia najmä marketingovým schopnostiam.
Druhou príčinou je, že PS vyčerpalo svoj potenciál a už nie je nateraz schopné privábiť ďalších nespokojných voličov. Smeru i Hlasu mierne klesajú preferencie, SNS je po veľkých rozkoloch v poslaneckom klube podľa niektorých prieskumov takmer na dne. Nespokojní voliči koalície by buď vôbec neprišli k voľbám, alebo nepriamo prechádzajú práve k Matovičovi – zo Smeru do Hlasu a z Hlasu zas k stále aktívnejšiemu Matovičovi. Ten má v jednom veľkú pravdu: bol to on, kto v predvolebnej kampani v roku 2020 dokázal nečakane privábiť voličov Smeru.

Pritom Matovič sa nijako nezmenil – stále si hudie svoje klasické hity a opakuje rovnaké refrény: o vláde mafie, o tom, ako oni jediní dajú mafiu dolu, zbavia Slovensko mafie atď. Robí opakované výlety po Slovensku a do zahraničia, kde bombasticky odhaľuje „nezákonne“ nadobudnuté majetky prominentov Smeru a Hlasu. Či je na tom štipka pravdy, je ako obyčajne druhoradé. A v podstate to ľudí ani nezaujíma: chcú počuť silné, bombastické, jednoduché riešenia. Populisti dobre vedia, čo zaberá a že rozhorčenie zakrýva ľudskú pamäť.
Matovič by mal Ficovi vlastne ďakovať. Bez neho by bol v politike nikto. Hoci Fico je rádovo lepší manažér, obaja za svoj úspech vďačia najmä marketingovým schopnostiam: „predávajú“ iba to, po čom podľa prieskumov ľudia túžia. V opozícii sa cítia ako ryby vo vode, no ako správcovia krajiny veľa umu nepredviedli. Od nástupu Fica k moci v roku 2006 Slovensko prešľapuje na mieste.
Cez leto 2020 si nikto nedokázal predstaviť, že Fico sa niekedy vráti k moci, nieto že sa stane silnými premiérom. Aj Matoviča, ktorý dlho s nevídaným náskokom kraľoval rebríčku nedôveryhodných politikov, tiež každý navždy odpísal. Ak sa trend potvrdí, koalícia nezlepší svoj výkon a Matovič si udrží formu a bude ohlupovať ľudí bojom proti mafii a „atomóvkami“, nielenže bez neho nevznikne žiadna vláda po voľbách, ale bude to on, kto bude rozdávať karty.