Sedemdesiate a osemdesiate roky, to už bola pre školákov otrava, povinná účasť v sprievode, za neprítomnosť boli u triedneho čierne body. Popri mávadlách v tvare kvetov či strapcov vo farbe trikolóry nechýbali zástavky – československé a tie sovietske. A tiež transparenty s heslami o plnení záverov zjazdu KSČ a o priateľstve so ZSSR na večné časy.
Pre stredoškolákov navyše povinnosť prísť v zväzáckej rovnošate. Dlhé postávanie v sprievode, kým odzneli prejavy všetkých generálnych tajomníkov na tribúne, potom hulákanie pred tribúnou „nech žije KSČ“ a „nech žije prezident Československej socialistickej republiky súdruh Gustáv Husák“. Alebo niečo v tomto duchu, už si to, našťastie, ani nepamätáme. Ale potom zo sprievodu rovno do Lunaparku na cigánsku – ak ste bývali napríklad v Bratislave, a možno večer aj na prvomájovú veselicu.
Nech už je 1. máj spätý s akoukoľvek propagandou či ideológiou, individuálne naň máme pekné spomienky, pretože znamenal jar. A je to, podľa Karla Hynka Máchu, lásky čas. Všetko kvitne a zelená sa, hrejú nás prvé lúče slnka.
Ale prvý máj nebol v minulosti oslavou práce – takto ho už prezentovali ďalšie generácie politikov spätých s budovaním komunizmu. Pred 140 rokmi bol napríklad bojom za osemhodinový pracovný čas. (Čo by dnes mnohí zaň dali. Oficiálne pracujeme síce 8 hodín, ale v skutočnosti? Novinári o tom vedia svoje.)
1. mája 1886 sa za splnenie tejto požiadavky konal generálny štrajk. V USA sa doň zapojilo vyše 300 000 pracujúcich, centrom protestov sa stalo Chicago. Protesty 1. máju svedčia, oslavy už menej, keďže sa často spájajú s jalovými rečami.
Svoje čaro si 1. máj dodnes uchoval vo Francúzsku, kde sa jeho symbolom stali konvalinky – v Nice chodia ľudia v tento deň ozdobení ich kytičkami, v sprievode s hudbou a s trieskaním na hrnce. Všade počuť živú hudbu alebo hudbu z ampliónov na korbách áut, na ktorých sedia odborári. Nezaprú v sebe odbojného ducha – protestujú, ak sa im siaha na sociálne výhody, ako je vek odchodu do dôchodku a pod.
Po novembri sa už u nás povinné celoštátne oslavy sviatku práce nekonajú, v novinách už generálni tajomníci strany nepublikujú dlhočizné prejavy, ktoré majú schopnosť každého uspať. A tak je to dobre. Kto chce, nech si urobí sprievod, kto chce, nech ide do prírody. Prvému máju svedčí najviac sloboda. Ak sa nám spája s detstvom a mladosťou, máme naň pekné spomienky bez ohľadu na súdruhov Jakeša, Janáka a Fojtíka.