Netrebko je predsa vývozným artiklom Putinovho režimu, ktorý denne zabíja nevinných ľudí na Ukrajine. Skutočne, alebo je to je zase prejav slovenskej duchovnej a intelektuálnej zakrpatenosti, ktorá sa prezentuje ako akési nové „osvietenstvo“?
Hoci nie všade Anne Netrebko povolili po invázii vystúpenie, postupne koncertuje po celom svete – v Berlíne, vo Viedni, v Miláne, ba už aj v USA a v Londýne by mala otvárať sezónu. Že by tam súhlasili s ruskou agresiou na Ukrajine? Vylúčené!
Vystupuje aj v južnom Francúzsku, kde dlhšie pôsobil ako klarinetista bývalý riaditeľ SND Matej Drlička, jedna z hlavných tvárí protestov. Pôjde protestovať napríklad do Monte Carla a zakazovať koncert Netrebko? Určite nie, nikto by ho nepočúval. Prečo? Lebo kolektívna vina sa vo svete neaplikuje. Naopak, my na Slovensku i v Česku ju milujeme a zabúdame na svoje nedávne dejiny.
Len si pripomeňme, že operná diva Anna Netrebko hneď po invázii dôsledne odmietla vojnu a zabíjanie, vyjadrila súcit s Ukrajincami, kde mala veľa blízkych a priateľov a dištancovala sa od podpory ruského prezidenta. Sama sa charakterizovala ako umelkyňa, ktorá chce ľudí spájať. Nezabúdajme, že samotná Netrebko má rakúske občianstvo – nežije dlhodobo v Rusku! Áno, pokiaľ by išlo o umelkyňu pôsobiacu v Moskve, tak by jednoznačne nemala dostať priestor na Slovensku. No nezabúdajme, že delegácia NR SR urobila na začiatku roka bez hanby krok práve opačným smerom. Aj preto asi Netrebko rezonuje u nás viac ako inde.
Ľahko sa niekto odsudzuje, „škatuľkuje“ kam kto patrí, ostrakizuje, či radí, čo by mal spraviť, keď my sami nemusíme pohnúť prstom a môžeme si bez následkov dovoliť silné reči.
Je pravdou, že Anna Netrebko, ako aj v poslednej dobe omieľaný ruský hokejista Alexander Ovečkin hrajúci za Washington Capitals sú hrdí Rusi, no nepôsobia v Rusku. Samotný Ovečkin túži po úspechu v USA a nešiel dobrovoľne hrať (ak sa v NHL neštrajkovalo) do ruskej KHL ako český hokejista Jaromír Jágr, alebo aj Dominik Hašek. Áno, Netrebko i Ovečkin sa hrdili v minulosti náklonnosťou k Putinovi, no kto mohol predpokladať, aká tragédia nastane? To máme teraz odsúdiť každého, kto sa s Putinom stýkal či mu vyjadroval náklonnosť – no to by bol dlhý rad osobnosti, umelcov a svetových politikov…
A znamená hrdé hlásenie sa k národu, z ktorého človek pochádza, automaticky súhlas so zverstvami, ktoré pácha režim štátu? Určite nie. Či počas vlády komunistickej strany znamenalo hlásenie sa k Slovensku či k Československu automaticky súhlas s režimom? Odsudzovali azda naši prominentní umelci ako Jiří Menzel či Věra Chytilová v zahraničí režim či ruskú okupáciu? To nerobila verejne ani drvivá väčšina emigrantov, pretože dobre vedeli, že následky by znášala širšia rodina priamo v Československu (a dialo sa to aj bez toho). Putinov režim je oveľa krutejší a občania Ruskej federácie v zahraničí dobre vedia, čo hrozí širšej rodine doma.
V minulosti sme kolektívnu vinu rázne odsudzovali, teraz v prípade Ruska ju aplikujeme príliš ľahkovážne, automaticky. Ľahko sa niekto odsudzuje, „škatuľkuje“, kam kto patrí (pamätáme na „popularitu“ tohto pojmu ešte z doby spred roka 1989), ostrakizuje či radí, čo by mal spraviť, keď my sami nemusíme pohnúť prstom a môžeme si bez následkov dovoliť silné reči. Len čo by v danej situácii robil ten, ktorý teraz v pohodlí hlasno kričí? Bol by odvážny? A koľkí z tých, čo majú teraz silné vyhlásenia, boli počas komunistickej diktatúry aktívnymi členmi komunistickej strany (tí starší) – alebo ich rodičia (tí mladší).
Je to o tolerancii, empatii a pochopení. Často sa bijeme, aké hodnoty zastávame a akí sme prozápadní, ale v realite je to často práve naopak.