Predseda Smeru má všetko dobre prepočítané. Vie, že kontroverzná cesta mu u jeho voličov nepoškodí (ako ukazujú niektoré prieskumy), skôr naopak. Lenže Fico je aj predseda vlády SR a my sa musíme pýtať, či jeho cesta nejde proti záujmom Slovenska.
Robert Fico i predstavitelia Smeru nás uisťujú, že piatkovou návštevou nelegitimizuje napadnutie Ukrajiny Ruskom v roku 2022 ani anexiu časti jej územia. Že treba striktne oddeľovať súčasné dianie a to, čo sa stalo pred 80 rokmi. Lenže je to možné? Všetko spolu totiž súvisí. Len slepý nevidí, že vládca Ruska Vladimir Putin šikovne prepája oslavy konca druhej svetovej vojny s propagandou jeho režimu a legitimovaním napadnutia Ukrajiny.
Premiéra podporil i prezident Peter Pellegrini, ktorý tiež zdôraznil, že treba oddeľovať udalosti spred 80 rokov a tie dnešné. No jeho bývalý zahraničnopolitický poradca, keď bol Pellegrini za Smer ešte predseda vlády, a dnes podpredseda vlády za Hlas, Peter Kmec, jasne hovorí, že Ficova cesta je dobrá pre Smer, nie pre Slovensko.
A je otázka, či aj v Smere s ňou každý súhlasí. Napríklad Robert Kaliňák, Ficova dlhoročná pravá ruka. Ten do Moskvy neletí. Nečudujme sa, jeho rodinné korene siahajú na Ukrajinu. Keď si chcel premiér uctiť obete Červenej armády, pokojne tak mohol urobiť na Slavíne, kde sú pochované tisíce vojakov.
Kremeľ nás neoslobodil nezištne, už vopred si boľševický pohlavár a tyran Stalin vypýtal na rokovaniach s Rooseveltom a Churchillom daň: vzal si do područia časť Európy.
Lenže ešte niečo tu nesedí, celý naratív o hrdinstve Ruska. Oslobodila nás síce najmä armáda Sovietskeho zväzu, ale tvorili ju členovia rôznych národov a národnosti tohto štátu, nielen Rusi. Aj Ukrajinci. Navyše, bola to práve Ukrajina (a Bielorusko), ktorá najviac trpela nacistickým vyčíňaním na území Sovietskeho zväzu. A je to práve Ukrajina, ktorá je už tri roky denne bombardovaná na príkazy Kremľa. Dajú sa tieto udalosti oddeliť? Preto je dobré, že ministri zahraničných vecí EÚ si pripomenú koniec druhej svetovej vojny v Ľvove (príde aj slovenský minister?). No oveľa lepšie by bolo, keby sa oslavy konali priamo v Kyjeve, nielen v Moskve.
Sovietsky zväz by nikdy nevyhral a neoslobodil polovicu Európy, keby sa mu nedostalo nezištnej materiálnej podpory z USA. Nezabúdajme na pakt Ribbentrop-Molotov, na základe ktorého sa rozdelilo Poľsko (vtedy boľševici tiež bojovali proti nacizmu?). Nie je tajomstvom, že Hitler si najprv plánoval rozdeliť svet so Stalinom, až neskôr sa rozhodol zaútočiť na Sovietsky zväz. Koľko nevinných obetí zbytočne zomrelo len preto, že sa Sovietsky zväz nepripravil na brutálne napadnutie Nemeckom?
A nezabúdajme, že Kremeľ nás neoslobodil nezištne, už vopred si boľševický pohlavár a tyran Stalin vypýtal na rokovaniach s Rooseveltom a Churchillom daň: vzal si do područia časť Európy. Výsledok? Štyridsať rokov komunistickej diktatúry v Československu (našťastie pre nás Stalin skonal v roku 1953). Aj preto sa v Maďarsku 8. máj neoslavuje a Viktor Orbán neletí do Moskvy.
No u nás sa druhá svetová vojna často interpretuje naratívom, ktorý bol zaužívaný počas komunistickej diktatúry. Aj preto veľká časť voličov koalície (Smeru a SNS) Ficovu návštevu Moskvy nielen kvituje, ale je na ňu hrdá až pyšná. Vôbec im neprekáža, že z lídrov EÚ bude náš premiér vytŕčať v Moskve ako jediný.
Aj zlá reklama je reklama. Fico už bol zaradený medzi troch top hostí, spolu s čínskym prezidentom. To rozhodne zviditeľní Slovensko vo svete. Fico sa stretne s brazílskym prezidentom Lulom. Minulý rok jeho viceprezident Fica považoval za juhoslovanského premiéra. Nie je tajomstvom, že vo svete Slovensko málokto pozná, skôr Československo, či si nás mýlia so Slovinskom. Fico nás teraz vo svete zviditeľní, ale ako? A stojí to za to?