Už to, že Robert Francis Prevost bol ako prvý občan USA zvolený za pápeža, je určite prekvapenie. Ihneď sa začalo špekulovať, či to nie je reakcia na Trumpa. Nemá nepredvídateľnému a svojskému americkému prezidentovi oponovať, byť mu protivníkom?
Ťažko, veď Prevost nie je vôbec „typickým“ Američanom – nielen tým, že v protestantskej Amerike je katolík, ale ani nie je biely Anglosas a má španielske korene po matke a francúzsko-talianske po otcovi. Navyše tento augustinián pôsobil dlhé roky v chudobných oblastiach Peru, kde získal aj občianstvo. Pápež František ho len pred dvomi rokmi vymenoval za kardinála i predsedu Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku.
Prevost bol skôr vybraný preto, aby pokračoval šľapajach svojho predchodcu. No nevzišiel z jezuitského rádu, ale z augustiniánskeho. A líši sa od vrcholných katolíckych predstaviteľov aj tým, že pôvodne nevyštudoval teológiu, ale matematiku. Matematik sa stal pápežom.
Povedie misia Leva XIV. k obratu, k väčšej sociálnej spravodlivosti a dosiahnu obyčajní ľudia v čoraz drsnejšom globálnom kapitalizme rozsiahlejšie sociálne práva? A bude ho katolícka cirkev v misii podporovať?
Prečo Prevost porazil ostatných kandidátov, keďže on sám nebol horúcim favoritom, zatiaľ netušíme. Kto videl film Konkláve, neubráni sa dojmu, že voľba pápeža vždy je plná zákulisných rokovaní a dohôd, intríg – a nakoniec je zvolený niekto iný, aký sa zamýšľalo. Český kardinál a arcibiskup Dominik Duka, ktorý bol priamy účastník konkláve, však vyobrazenie v spomínanom filme poprel. Podľa neho si najprv účastníci konkláve ujasňujú, kam by mala cirkev smerovať, čo sa očakáva od nového pápeža a až potom sa hľadá vhodný kandidát, človek, ktorý by mohol úlohu čo najlepšie naplniť. No aj vo filme Konkláve je ukázané, že prebieha ostrý súboj aspoň dvoch ideových prúdov.
Spoločný obed progresívneho francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s marseillským kardinálom Jeanom-Marcom Avelinom tesne pred konkláve, ako aj jeho stretnutia s viacerými kardinálmi a hodnostármi Vatikánu na pohrebe Františka napovedajú, že nie všetko je s kostolným poriadkom. Progresívny Aveline síce nemal veľké šance, ale mohol správne lobovať. Ak sa pozrieme na politické dejiny Francúzska, ktoré sa hemžia intrigami, nemožno každú špekuláciu zamiesť pod koberec.
Nový pápež okamžite vyslal do sveta jasný signál: zvolil si meno Lev XIV. Okrem nasledovania pápeža Františka sa zreteľne prihlásil k odkazu Leva XIII. – pápeža pracujúcich. Tento modernizačný pápež nielenže uznal kapitalizmus ako ekonomický systém, odmietol komunizmus a socializmus, ale aj druhým dychom poukázal na sociálne práva ľudí, postavil sa za robotníkov, a to v encyklike Rerum novarum (O nových veciach, Práva a povinnosti kapitálu a práce).
Dnes, keď kapitalizmus premenil človeka na ľudský kapitál bez duše a prácu degradoval zo zmyslu života na operáciu zadováženia si peňazí za akýkoľvek podmienok, je sociálna náuka katolíckej cirkvi volajúca po zmiernení útrap potrebná ako soľ. Samotný Prevost videl trpkú biedu a extrémne sociálne rozdiely denne v zbedačenom Peru. A nebol to Trump, ktorý vyhral voľby práve poukazovaním na úpadok obyčajného amerického robotníka?
Povedie misia Leva XIV. k obratu, k väčšej sociálnej spravodlivosti a dosiahnu obyčajní ľudia v čoraz drsnejšom globálnom kapitalizme rozsiahlejšie sociálne práva? A bude ho katolícka cirkev v misii podporovať?