Nie, žiadne strachy. Nejde o utečencov z Gazy či zo Západného brehu Jordánu, v týchto otázkach má súčasná vláda USA rovnako jasno ako všetky demokratické i republikánske vlády doposiaľ: bezpodmienečná podpora Izraela v rasistickej politike voči neeurópskemu živlu na Blízkom východe trvá rovnako ako plány vyčistiť Gazu na sterilnú oázu pokračovania najbrutálnejších foriem tradičného kolonializmu.
Donald Trump sa rozhodol v USA garantovať status utečencov bielym Juhoafričanom, ktorí, citát: podstupujú genocídu, koniec citátu. To bola jeho odpoveď na otázku, prečo majú bieli Juhoafričania prioritu pred obeťami hladu či vojen. Napríklad – utečenci z Afganistanu už nárok na azyl stratili. U nich v rozvrátenom domove sú už vraj podmienky fajn.
Všelijako dá sa filozofovať kladivom, a tak sa iste dá aj všelijako „baštrngovať“ genocídou. Ide o to, akú máme optiku. Čiernu? Bielu? Farebnú? Bé je správne. Desaťtisíce či státisíce ľudí na celom svete len podstupujú oprávnený trest za svoje necivilizované spôsoby, no a menšina potomkov európskych kolonistov i pri počte obetí na prsty niekoľkých rúk podstupuje genocídu. Chýbajú už len scenáre o bábätkách s odrezanými hlavami.
Afrikánci, teda potomkovia prvých európskych kolonizátorov pôvodom z Holandska, sa v Južnej Afrike historicky – na rozdiel od Britov, ktorí prišli neskôr – venovali najmä poľnohospodárstvu. Aj po zrušení apartheidu ostalo na ich farmách pracovať mnoho čiernej pracovnej sily, a tá sa pri brutálnych útokoch na farmy v rokoch 2020 až 2024 takisto stala ich obeťou – približne polovičnou (oficiálny počet mŕtvych je 225). Malo by byť zrejmé, že nejde o vyzdvihovanie násilia proti komukoľvek – skôr o krivé zrkadlo. V ktorom každý môže vidieť tvár svojich hodnôt.