Reakcia sa istým spôsobom vyrovná dojatiu z úmrtia pápeža z druhého brehu rieky de la Plata alebo futbalovej superstar. José Mujica, známejší ako Pepe, sa kedysi doslova preslávil tým, že bohatým bral a chudobným dával, roky strávil vo väzení a nakoniec sa stal zrejme najobľúbenejším prezidentom vôbec.
Najchudobnejší prezident sveta, ktorý počas svojej funkcie v rokoch 2010 až 2015 urobil „prezidentský palác“ zo svojej chaty v pampe, v skutočnosti chudobný nebol. So svojou manželkou Lucíou Topolansky žil z desiatich percent svojho platu a deväťdesiat percent pravidelne venoval na veci verejné; za jeho legendárny Volkswagen chrobák núkali svetoví magnáti milióny, no bezúspešne.
Bola to práve jeho dôslednosť v slovách a spôsobe života, čo mu vyslúžilo ľudský aj politický rešpekt dokonca i medzi odporcami. Bola to však aj jeho prepojenosť s ľavicovou a v súčasnosti opäť vládnucou koalíciou Frente Amplio už od jej vzniku v roku 1971. Mujicovo a Topolanskej revolučné nasadenie v partizánskom hnutí národného oslobodenia Tupamaros v 60. rokoch mu na renomé rozhodne neubralo, práve naopak: pod pseudonymami Emiliano, Ulpiniano a Facundo sa zúčastňoval ozbrojených prepadov, unášal biznismenov a vykrádal banky.
Pre súčasnosť to malo jednoznačné posolstvo: pravicové diktatúry Latinskej Ameriky mali priveľkú podporu nadnárodného kapitálu, aby sa s nimi dalo zaobchádzať v rukavičkách. Pepe Mujica nikdy neoľutoval, že bol proti nespravodlivosti ochotný zdvihnúť zbraň, a do konca bol považovaný za skutočného bojovníka. Podobne ako Nelson Mandela prešiel ozbrojeným bojom, dlhoročným väzením, odolal mučeniu a stal sa prezidentom.
Najvýnimočnejší bol určite spojením ľavicovej sociálnej a liberálnej kultúrnej politiky. Jeho smrť pravdepodobne znamená odchod jedného z posledných veľkých nositeľov posolstiev sociálneho zápasu minulého storočia.