Treba pripomenúť, že do deficitu verejných financií, ktorý narástol do enormnej výšky a snažíme sa ho skresať, ako sa dá, sa započítavajú i rozpočty miest, teda aj Petržalky. V mestskej časti Bratislavy na pravom brehu Dunaja by podvod ani neodhalili, keby sa neaktualizoval softvér. Ako je to možné?
Starosta vysvetľuje, že nadriadení dôverovali zamestnancovi, ktorý bol obľúbený. Ale ako mohol vyplácať mzdy zamestnancom, ktorí už na úrade nepracovali (čísla účtov boli však jeho)? I keď tento „expert“ začínal s menšími sumami – vraj bol zadlžený, gambler – postupne mu narástli krídla a v apríli si vyplatil na svoje účty 220-tisíc eur, pritom na celkové mzdy odišlo z úradu 460-tisíc eur. Nikomu to neudrelo do očí? A keby nebolo aktualizácie softvéru, „dobrodružstvo“ ako z amerického filmu by pokračovalo ďalej.
No je tu aj ďalšia rovina. Zamestnanec si otvoril postupne v ôsmich bankách 150 účtov. Nikomu v týchto bankách neprišlo podozrivé, že si niekto u nich otvoril desiatky účtov? Teda podľa starostu v jednej banke si po dvoch rokoch všimli, že ide o rizikové účty a zrušili ich, ale ani úradu, ani polícii nič nenahlásili. EÚ vyzýva banky, aby bojovali proti praniu špinavých peňazí. Na Slovensku si niekto môže otvoriť desiatky účtov a dať si na ne posielať tisíce eur. Bola to zhoda náhod, že keď tento týždeň na úrade začali niečo šípiť, ozvala sa aj ČSOB s podozreniami. A čo ostatné banky – bez dvoch šesť? To kde sme?
Niečo pozitívne by sme však našli: starosta Petržalky Ján Hrčka ku koncu mája odstúpi z funkcie. Kto si z neho vo vysokej politike vezme príklad? Adeptov by bolo veľa.
Samozrejme, petržalský prípad je výnimočný, páchateľa by časom odhalili a pravdepodobne dotyčný gambler (ak ním skutočne je a neklame) s tým počítal, no bolo mu to asi jedno. My sa musíme pýtať, či sa takéto podvody nedejú aj v iných mestách. Lebo Petržalka sa chválila skvelým hospodárením, a predsa sa pod pokrývkou diali neuveriteľné veci. Nedeje sa tak v menšom meradle aj inde? V mestách, na krajoch, na ministerstvách, v štátnej zdravotnej poisťovni, Sociálnej poisťovni a iných štátnych inštitúciách?
A to hovoríme o mzdách, nehovoríme o iných operáciách. Koľko eur sa rozkotúľa pri rôznych investíciách, z eurofondov. A vlastne, ako dôkladne naše banky kontrolujú rizikové účty, podvodné operácie: kontroluje niekto banky? A prebehne nejaký audit, napríklad z NBS? Či ako obyčajne, všetko zostane po starom?
Len aby sa do rozpočtu dostali nejaké eurá sa zaviedla transakčná daň, Sociálna poisťovňa topiaca sa v dlhoch opäť otvára druhý pilier, aby si trochu prilepšila, zvýšili sa sadzby DPH. Nemal by sa štát najprv pozrieť do vlastného účtovníctva a skontrolovať podvody, napríklad na daniach? Lebo ak si malý podvodník v Petržalke dovolil bez povšimnutia ukradnúť 2,7 milióna eur za dva roky, a polícia a banky nič neodhalili, tak čo potom „experti“ v brandži?
Podivuhodné prevody úradníka z pravého brehu Dunaja, ako vystrihnuté z českej komédie alebo z filmov Woodyho Allena, odhalili Slovensku pravú tvár. Niečo pozitívne by sme však našli: starosta Petržalky Ján Hrčka ku koncu mája odstúpi z funkcie. Kto si z neho vo vysokej politike vezme príklad? Adeptov by bolo veľa.