Názory poslanca z klubu SNS Petra Kotlára sú dlhodobo známe, netreba im zbytočne robiť reklamu. Už pred necelým rokom sa na pôde WHO jasne vymedzil proti kreovaniu novej pandemickej zmluvy, náš zástupca sa tam musel hanbiť. Odvtedy sa nič nezmenilo. Je preto jasné, že ak by Kotlárovi vláda nevyhovela, mohla by stratiť jeden hlas v parlamente. A to aj napriek tomu, že premiér mu šikovne ustupuje, ako sa dá. Lepšie povedané, zahráva jeho nápady a „svetové objavy“ do autu. To, že Kotlár sa akosi ešte nepodujal vyšetriť zlé manažovanie pandémie Matovičovou a Hegerovou vládou, nechajme taktne bokom.
Lenže nestačilo by iba nesúhlasné gesto Kotlára, to by vo vláde ani silnému premiérovi neprešlo. Preto aj sám Fico dal na stôl argumenty. Podľa neho nová pandemická dohoda berie štátom slobodu, zasahuje do suverenity Slovenska, ohrozuje základné práva občanov, ignorovala naše pripomienky a tiež vytvára podmienky pre nedemokratické mechanizmy.
Predseda Smeru poslednú výhradu aj rozmenil na drobné. Vraj nová zmluva dáva do rúk farmaceutických firiem veľkú moc. Je pravda, že nadnárodné farmaceutické spoločnosti majú veľkú moc a mnohé páky, ovplyvňujú procesy v zdravotníctve (rozhodnutia lekárov) – nielen na Slovensku. Lenže to sa vie desiatky rokov. A kedy proti tomu za vyše 30 rokov v politike vystúpil či niečo účinné urobil (zmenil) Robert Fico?
Ak si spomenieme, ako chaoticky postupovala Matovičova a Hegerova vláda, ako odlišne od ostatných vyspelých krajín postupovalo Slovensko, tak pristúpenie k štandardnej celosvetovej zmluve je nanajvýš nutné.
Predsedu vlády neprehovoril telefonátom ani generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Opačný názor ako Fico má nielen opozícia, lekári (komory), Slovenská akadémia vied, ale aj koaličná strana Hlas, zvlášť minister zdravotníctva Kamil Šaško a expredseda strany, dnes prezident SR Peter Pellegrini. Kto má teda pravdu?
Slovensko však nezostalo osamotené, ako sme sa ešte donedávna domnievali. Okrem medicínskej a farmaceutickej veľmoci číslo jedna – USA – ktorá z WHO nedávno vystúpila a ktorej minister zdravotníctva Robert F. Kennedy podporil nášho splnomocnenca a „amatérskeho výskumníka“ Kotlára, je to ďalších 10 krajín, medzi nimi Izrael, Poľsko, Taliansko, Holandsko či Rusko. Teda žiadne „obskúrne“ krajiny. Jednotlivé krajiny majú svoje špecifické výhrady, iné ako Slovensko – ale to je jedno. Ku každej zmluve, aj keď je robená konsenzom, možno mať výhrady a žiadna nie je dokonalá.
Lenže o to tu nejde. Ide o to, aby sme mali spoločné štandardné pravidlá, „cestovný poriadok“, ako postupovať po vypuknutí novej pandémie, ktorá určite raz príde. Ak si spomenieme, ako chaoticky postupovala Matovičova a Hegerova vláda, z večera do rána a naopak menila pravidlá, ako odlišne od ostatných vyspelých krajín postupovalo Slovensko, tak pristúpenie k štandardnej celosvetovej zmluve je nanajvýš nutné. Teda ak nechcú naši politici riskovať životy občanov SR.
Pandemickej "rozprávke“ našťastie nie je koniec. Finálna verzia zmluvy bude hotová až o 12–18 mesiacov, Slovensko nie je navždy mimo hry. Za ten čas môžu dve koaličné strany dostať rozum, respektíve niektorí jej členovia, pretože ani v Smere nemajú všetci rovnaký názor ako predseda strany. Aj politická situácia sa zmení a nebude možno nutné hrať divadlo s voličmi či pre udržanie jedného „čudného“ poslanca.