No ešte v strede týždňa predseda SNS odkázal predsedovi vlády, že chce preskúmať mandát ministra zahraničných vecí Juraja Blanára. Ten totiž hlasoval za 17. balík protiruských sankcií. A to Danka, ktorý akoby si vôbec nevšimol, že Rusko už vyše troch rokov okupuje a bombarduje Ukrajinu a zabíja nevinných ľudí, poriadne naštvalo. Pritom Blanár nič čudného neurobil, iba potvrdil líniu svojho šéfa – robenie politiky na štyri svetové strany, tentoraz konečne orientovanú na západ. Hoci treba dať Dankovi za pravdu, že pri sankciách musíme hájiť vlastné záujmy a nestrieľať si do nohy, tentoraz síce išlo o ropu, ale nie o dodávky na Slovensko.
Nakoniec líder národniarov na koaličnej rade ustúpil a partneri sa dohodli, že budú pred hlasovaniami v Bruseli vopred komunikovať. Tak by to vlastne aj malo vždy byť. No nevieme, či predseda SNS so svojím politickým výtlakom nemieni ohýbať európsku politiku v prípadoch, v ktorých si to nedovolí ani Fico s Orbánom, ani podobné strany ako SNS v talianskej, holandskej či vo švédskej vláde.
Ani s transakčnou daňou to nie je také horúce. Na májovej schôdzi parlamentu SNS nebude hlasovať za jej zrušenie spolu s opozíciou manažovanou Michalom Šimečkom a Igorom Matovičom. To by bol nonsens a ktovie, ako by zareagovali na takúto „podpásovku“ národniarov ich voliči. V pondelok sa Danko stretne s ministrom financií Kamenickým a budú hľadať cestu von z labyrintu.
Ak sa pre živnostníkov a malých podnikateľov transakčná daň skutočne zruší, kde sa nájdu nové zdroje? Vráti sa znížená DPH pre gastro a ubytovanie na 20 či 23 %, „vyboxovaná“ práve Dankom?
No aj keby sa mala nepopulárna a zbytočná transakčná daň pre živnostníkov a malých podnikateľov rušiť, treba za ňu nájsť náhradu v príjmoch štátneho rozpočtu. A prv, ako k rušeniu príde, bolo by múdre počkať si na vyhodnotenie jej fungovania, lebo pôrodné bolesti nepredznamenávajú, ako bude dieťa vyzerať.
Jedno je ale isté, koalíciu čaká ďalšie hľadanie príjmov i nové škrty. Ak sa otvorí druhý pilier dôchodkového sporenia, ktorý môže opustiť až 200-tisíc ľudí, lebo je pre nich nevýhodný, bude to finančná injekcia pre enormne zadlženú Sociálnu poisťovňu. Bola by to jednorazová pomoc, ale premiér Fico naznačil, že chce konsolidovať aj masívnymi investíciami, ktoré potiahnu ekonomiku: vyšší ekonomický rast znamená vyššie príjmy do štátneho rozpočtu. A potrebuje „vankúš“ na jeden rok. Tento Ficov koncept určite nie je na zahodenie.
No ak sa pre živnostníkov a malých podnikateľov transakčná daň skutočne zruší, kde sa nájdu nové zdroje? Vráti sa znížená DPH pre gastro a ubytovanie „vyboxovaná“ práve Dankom na 20 či 23 %? Upravia sa 13. dôchodky podľa adresnosti (iba pre tých s najnižšími dôchodkami ako v minulosti), ako požaduje SNS? Klasické koaličné spory: každý musí ustúpiť, vymeniť jednu požiadavku za inú, zobchodovať ju. To sa týka aj zatiaľ nevyriešeného prelomenia veta prezidenta pri covidových amnestiách. Postaví sa Hlas proti Petrovi Pellegrinimu?
Nebude to ľahké rozhodovanie, lebo aj Hlasu padajú preferencie a musí sa viac profilovať. Čoraz častejšie to iskrí medzi ním a „svojráznym“ splnomocnencom vlády Petrom Kotlárom. Ten dokonca vyslovil ambíciu stať sa ministrom zdravotníctva (a ponuky má vraj aj zo zahraničia…).
Až taká idyla to nie je. No môže byť. Lebo Fico Dankovi sľúbil, že koaličné rady sa budú konať častejšie a pravidelne. A to určite predchádzaniu často zbytočných sporov v koalícii i vo vzájomnej komunikácii pomôže.