Predseda Smeru sa ním ani netají. Podľa neho Kažimír zohral veľmi aktívnu úlohu pri rozpade Smeru v roku 2020. Pre Fica (ako aj pre Smer) je jeho bývalý minister financií zradca. Aj keby ho vláda navrhla, 42 poslancov Smeru v Národnej rade nezdvihne za neho ruku. No minca má aj druhú stranu, Kažimír ostáva naďalej vo funkcii – pokiaľ nebude zvolený nový guvernér. Fico teda Kažimíra dusí v tlakovom hrnci.
Hoci Hlas si nárokuje pozíciu guvernéra, v koaličnej zmluve nie je o tom zmienka. A po tom, čo Hlas obsadil funkciu prezidenta i predsedu NR SR, je to pri ich počte poslancov a aktuálnych preferenciách veľmi trúfalá požiadavka. Možno by post rád obsadil sám Smer, no táto veľká sociálnodemokratická strana nemá v talóne žiadneho ekonomického experta, ktorého by mohla navrhnúť. A tento fakt hovorí sám za seba.
Šepkalo sa preto, že dôjde k rošáde medzi Kažimírom a ministrom financií Ladislavom Kamenickým. Lenže Kamenický dal najavo nechuť k zámene. Znamenala by jeho koniec v politike. A Kažimír, hoci bol verným ministrom vo dvoch Ficových vládach a z odborného hľadiska by bol pre vládu plus, stal by sa ministrom za Hlas. Prečo by mal Hlas dostať ďalšie ministerské kreslo?
Fico sa nemá kam ponáhľať, Kažimír nikam neodchádza. Jeho vymenovanie môže kedykoľvek dobre zobchodovať (kandidát SNS, exminister športu Dušan Keketi bol na začiatku mája vymenovaný za viceguvernéra). No v Smere by si mali uvedomiť, že keby Pellegrini za veľkého prispenia Kažimíra neodišiel a nezaložil Hlas, v Smere by gradovalo napätie a Fico by nedostal šancu na návrat. Ak na jar 2020 boli preferencie Smeru pod 20 %, po založení Hlasu ich spoločné preferencie vyskočili nad 30 % a dodnes tento stav trvá. Smer s Pellegrinim, Ficom či Blahom by nikdy nevolilo toľko ľudí, ako keby sa nerozdelili a robili politiku rôznym štýlom.
Fico by nikdy nebol tam, kde je, nestal by sa premiérom. Preto by v Smere mali Kažimírovi vrúcne ďakovať, nie ho označovať za zradcu.