Fico a Kamenický však klebety spochybnili. Zmenu zákona podľa premiéra žiadajú samosprávy a ak si samosprávy chcú zvyšovať svoje príjmy zvyšovaním daní z nehnuteľností, nech si to vraj urobia ony – tvrdí. Fico tiež reagoval na výzvy zoštíhľovať rady úradníkov – nie je vraj proti prepúšťaniu v štátnej správe, no podľa neho musí ísť o dohodu s opozíciou. Na takomto kroku by sa mal Smer dohodnúť s koaličnými partnermi, to je jasné, ale prečo sa má k tomu vyjadrovať opozícia?
V hre je tiež zníženie počtu vyšších územných celkov – no opäť, mali by sa na tom dohodnúť všetci koaliční partneri. Premiér by chcel skôr škrtať v samosprávnych celkoch, no jedným dychom spomína aj zmenu volebného zákona, a už avizované zvýšenie hranice pre vstup do parlamentu na sedem percent. Príspevok od štátu by dostávali len strany, ktoré by sa do parlamentu dostali.
Počet poslancov by tak mohol klesnúť zo 150 na 100, čo je veľmi ľúbivá, populárna téma – ľuďom sa stále zdá, že poslancov je veľa a že nás vyjedajú. Fico je prefíkaný. Tvrdí, že vláda by mohla šetriť, ale potrebuje na to súhlas koaličných partnerov a opozície. No Šimečka mu už za Progresívne Slovensko odkázal, nech s nimi nepočíta. Napokon, Fico vládne už štrnásty rok, zoštíhľovať štátny aparát mohol predtým. Najsilnejšia opozičná strana mu určite pomáhať nebude, na to nech zabudne. Smer je jej hlavným súperom, nemá dôvod mu niečo uľahčovať.
Napriek tomu, že premiér vie, že šetriť treba, opäť odmietol návrhy, ktoré predstavila Republiková únia zamestnávateľov. V žiadnom prípade nemieni zobrať dôchodcom 13. dôchodok, študentom a dôchodcom vlaky zadarmo či žiakom obedy. Na vlaky zadarmo štát minie totiž asi štyridsať miliónov eur, no ušetriť potrebuje miliardy – takéto šetrenie sa Ficovi nezdá efektívne, radšej by sa pozrel na progresívnu daň pri podnikaní. Či z týchto rečí naozaj niečo bude, nie je isté, voliči si však zapamätajú, že sa zastal dôchodcov a študentov, a o to mu ide.
Predseda Smeru stále dokola opakuje, že štát zadlžili predchádzajúce vlády. V roku 2019 bol podľa neho dlh na úrovni 45 miliárd eur a do roku 2024 stúpol na 70 miliárd eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť spresnila, že medzi prvým štvrťrokom 2020 a koncom roka 2023 sa dlh zvýšil o 22,5 miliardy eur. Pravda však je, že na tomto výsledku sa podpísala pandémia covidu a vojna na Ukrajine a s ňou súvisiaca energetická kríza. Iste, tieto okolnosti Fico nezdôrazňuje.
Pokiaľ ide o konsolidáciu, jedným zo zdrojov peňazí, ktoré majú prúdiť do štátneho rozpočtu, je transakčná daň, ktorá od počiatku vyvoláva polemiku a od zavedenia do praxe 1. apríla priam rozvášnila podnikateľskú verejnosť aj predsedu SNS Andreja Danka. Ten na jej zrušení stále trvá. Prezident Pellegrini sa najnovšie vyjadril, že je pripravený podpísať akúkoľvek pozitívnu zmenu, pokiaľ ide o transakčnú daň. Vláda síce šetrí, ale dlh rastie a na ďalšom postupe zatiaľ, zdá sa, nie je zhoda.