Bolo teda len otázkou času, ako z nej elegantne postupne vycúvať. Ale len tak, aby to aj jemu prinieslo politické body. Záchranné lano kovanému ľavičiarovi hodili zamestnávatelia, on sa ho obratom chopil.
Predseda vlády dlhšie odbíjal ataky predsedu SNS Andreja Danka nasledujúcim argumentom: nájdite dodatočné milióny v štátnom rozpočte a transakčnú daň pochováme. Má pravdu, v dobe konsolidácie nesmieme ešte viac prehlbovať deficit štátneho rozpočtu.
Lenže predseda Smeru sa do tejto nezávideniahodnej situácie dostal sám. Presnejšie povedané: bola výsledkom jeho politiky. Transakčná daň – ako mnohé iné dôležité opatrenia v štáte – bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní. Ak by všetko prebiehalo, ako má, zistilo by sa, aké nástrahy skrýva a že v konečnom dôsledku viac uškodí, ako pomôže. Lenže u nás sa všetko šije horúcou ihlou, ako keby horelo. Aj tak si všetko mali koaliční politici spočítať sami a nie sa púšťať do dobrodružstva, o ktorom nič nevedeli.
Obetovanie 17. novembra bolo nahodenie na smeč opozícii. Lenže ktorý iný sviatok mohol padnúť za obeť? Prvý máj? Zrušený dvoma vládnymi ľavicovými stranami?
Opozícia omyl majstrovsky využila. Danko čeliaci slabým preferenciám SNS musel zareagovať. Veď on sám sa pasuje za tribúna drobných podnikateľov, ktorých transakčná daň najviac postihla. Hoci Fico jeho iniciatívu „zúženia“ dane húževnato odmietal, vedel, že nakoniec bude musieť ustúpiť. Zrušenie dane pre živnostníkov a podnikateľov s príjmom do 100-tisíc eur od 15. októbra spôsobí výpadok cca 40 miliónov eur v tomto roku, z predpokladanej celkovej sumy cca 450 miliónov eur.
Zamestnávatelia podávali opakovane vláde pomocnú ruku. Navrhovali ako výmenu šetrenie v štátnej správe alebo zrušenie 2–3 štátnych sviatkov, presnejšie pracovného pokoja počas týchto sviatkov. Hovorí sa o tom už dlhšie. Máme ich príliš veľa, momentálne 14. Ekonomika prichádza každým dňom zbytočného voľna o stovky miliónov eur. A to už bol zrušený nezmyselný Deň ústavy SR pripadajúci na 1. septembra. Fico sa rošády okamžite chytil. Za obeť padol 17. november. Je to aj logické, pretože dňom pracovného pokoja je najkratšie. Do rozpočtu tak ešte v tomto roku pritečie až 150 miliónov eur navyše. Teda zhruba o 100 miliónov eur viac, ako spôsobí výpadok „zúženia“ transakčnej dane. Dobrý obchod.
A hoci opozícia až do tohto týždňa rušenie štátnych sviatkov podporovala, po zrušení 17. novembra okamžite obrátila. Pravicové strany sa prekvapivo postavili proti zamestnávateľom. Už im chýbajúce výpadky v ekonomike neprekážajú a argumentujú čisto ľavicovou rétorikou: ľudia budú musieť ísť do práce a tí, ktorí počas 17. novembra pracujú, prídu o príplatky. Hovorí sa tomu ľavicový populizmus. Akurát, že ho šíria pravičiari.
Obetovanie 17. novembra bolo nahodenie na smeč opozícii. Lenže ktorý iný sviatok mohol padnúť za obeť? Prvý máj? Zrušený dvoma vládnymi ľavicovými stranami? Či nejaký kresťanský sviatok v dobe, keď sa koalícia hotuje s KDH a KÚ schváliť ústavné zmeny o dvoch pohlaviach a adopcii? Predseda vlády však už nadhodil, že na budúci rok jeden kresťanský sviatok padne za obeť. Ktorý? 6. január alebo 15. september? Prvý je vhodnejší vzhľadom na rozbiehanie ekonomiky po vianočných sviatkoch.
Treba však diskutovať. Lenže to nevieme. Už padol prvý vážny protiargument: poruší sa zmluva s Vatikánom. A čo? Nedá sa dohodnúť, či zmluva je „svätá“? A tak stále dokola. Na Slovensku sa už nezhodneme na ničom, ani na tom, že pomaranč je oranžový a špenát zelený.