Ale pokiaľ ide o vládu, ktorá má pričinením nevyhnutného pudenia k záchrane hodnôt „národnej identity“ potrebu meniť ústavu, rozhorčenie je pochopiteľné.
Pravdaže, nie preto, že by ktorýkoľvek úradník z Bruselu alebo doterajšie zákony práve na Slovensku ohrozovali niečo vo väčšine krajín natoľko prirodzene vnímané, až sa to stalo anachronizmom. To, čo reálne ohrozuje identitu Európy, majú v skutočnosti všetky nacionalistické vlády spoločné s vládami liberálnymi či v momentálnom žargóne „progresívnymi“.
Sú to pravidlá trhu, ktorý nefunguje v prospech lokálnych či štátnych ekonomík tej-ktorej členskej krajiny EÚ, a z ktorých majú výhody jedine veľké nadnárodné firmy a vybraná hŕstka politických byrokratov. O tom, zdá sa, bruselská delegácia nestratila ani slovko. Nemá prečo, v asociálnych politikách plní montovňa Slovensko úlohy na jednotku kedykoľvek.
Dá sa pochopiť aj znechutenie z paternalistického prístupu členov komisií a delegácií voči novšie pristúpeným krajinám EÚ: pričasto sa správajú ako despotovia, ktorí za vzdor trestajú a za servilnosť rozdávajú omrvinky zo svojho stola. Je ale na Slovensku naozaj ohrozený právny štát a stačí vyšetriť pár „rozkrádačiek“, ako sa vyjadril delegát Uhrík?
Na Slovensku bude vždy ohrozený právny štát, pokiaľ bude vládnuť predstava, že nejde o systémovú chybu, ale o chybu morálky jednotlivcov. Bude ohrozený právny štát, pokiaľ sa bude ústava meniť na základe fóbií z osobných slobôd občanov a úzkoprsých predstáv o kultúrnosti, bez akýchkoľvek relevantných zmien v ekonomike smerujúcich k väčšej solidarite. A pokiaľ ide o demokraciu – existuje ešte nejaká európska krajina, kde nie je ohrozená?