Prichádza to v čase, keď OSN a ďalšie medzinárodné inštitúcie vrátane súdneho dvora v Haagu alebo Amnesty International na postup Izraela v Pásme Gazy už dlho používajú slovo genocída. Zároveň je to už po piaty raz, čo USA umožňujú pokračovanie vojnových zločinov vetovaním návrhu rezolúcie o prímerí. V tom Trumpovu administratívu horlivo predbehol Joe Biden: jeho hovorca ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller podkúril nedávnym vyhlásením, že Izrael jasne pácha vojnové zločiny, ale v postavení hovorcu musel tlmočiť stanovisko demokratov, že o žiadne zločiny nejde.
Na poplach bijú dokonca aj vlády niektorých západoeurópskych krajín, obzvlášť Írska či Španielska, čo je v príkrom kontraste s mlčaním „do vyspelej Európy patriacich“ štátov bývalého východného bloku. Na Slovensku sa pokračovanie etnických čistiek v Gaze tradične ignoruje, v najhorších prípadoch legitimizuje, ako keby po 7. októbri 2023 do uší novinárov a verejne činných osôb vôbec nedoliehali každodenne sa valiace informácie, a tak musia dokola verklíkovať nabifľované odrhovačky.
A pritom s plánmi o konečnom riešení palestínskej otázky (vrátane využitia situácie na likvidáciu Palestínčanov na Západnom brehu) sa dávno netají ani Benjamin Netanjahu a jeho ministri. Jednoznačne formulovali, že o žiadnych rukojemníkov nikdy nešlo. Bývalý premiér Ehud Olmert, ktorý spočiatku odmietal nazývať izraelské čistky zločinmi, otvorene píše, že to už nemôže robiť.
Áno, Izrael pácha vojnové zločiny. Ide o bezohľadné, neobmedzené, zločinné zabíjanie civilistov. Z akejsi záhadnej príčiny však mlčiaca progresívna liberálna slovenská väčšina vie lepšie ako Olmert atď., ako to v skutočnosti je.
Stotinu z odmietania prístupu k potravinovej pomoci, likvidácie infraštruktúry, bombardovania škôl, nemocníc, cielené zabíjanie novinárov, lekárov a dehumanizáciu hocikedy inokedy nazveme zločinom. Uvedomuje si to aj drvivá väčšina obyvateľov západoeurópskych krajín: podľa prieskumov YouGov sa Izrael adekvátne „bráni“ len podľa zlomku z nich. A zatiaľ je neľudský cynizmus obhajoby neobhájiteľného len echom jednej (ne)slávnej vety: „Len som si konal svoju prácu.“ Žiaľ, plody tej práce sa už nikdy nebudú dať zabudnúť.