Pre staršiu generáciu to nie je nič výnimočné, aj ja patrím k ročníkom, ktoré mali matematiku medzi povinnými maturitnými predmetmi.
Nie, nebola som žiačka, ktorá nemala s matematikou problém, práve naopak. Maturitnú skúšku z tohto predmetu som len vďaka šťastnej náhode zvládla, vytiahla som si otázku, ktorú jedinú som sa naučila. Moje maturitné vysvedčenie teda kazila iba jedna dvojka. Dvojku z matematiky som mala aj na konci základnej školy, ale – ako povedala moja učiteľka – akú zaslúženú!
Hoci sa dnes možno mnohí humanitne orientovaní študenti boja, ako tento predmet pri skúške z dospelosti zvládnu, matematika k všeobecnému vzdelaniu patrí. Aj žiak, ktorý na ňu nemá nadanie, by ju mal na sebe primeranej úrovni ovládať. Mal by sa s ňou potrápiť, nemusí mať na vysvedčení práve jednotku, veď známka má odrážať schopnosti žiaka.
Je potrebné, aby každý žiak dostal vedomosti, ktoré bude v živote potrebovať alebo ktoré mu umožnia urobiť si o matematike predstavu ako o vede, o jej fungovaní či podstate. Ak sa pozrieme na mená slávnych matematikov, často to boli filozofi, kto sa tejto vede venovali. Na strednej škole by sa malo k študentom pristupovať podľa toho, do akej miery sa chcú v budúcnosti prírodným vedám venovať.
Okrem toho, že záleží na učive, ktoré majú žiaci zvládnuť, záleží aj na osobe učiteľa. Ak by ste mali šťastie na takú matematikárku, akú som mala ja, nemohli by ste tento predmet nenávidieť. Učitelia dnes hovoria, že matematická gramotnosť detí sa zhoršila. Je možno čas to napraviť – nechceme mať predsa hlúpe deti. Kedysi bol v televízii program s názvom Matematika prevažne vážne. Berme ju teda trochu vážnejšie.