Niežeby sa v Európe žiadna masová streľba na školách v dávnejšej minulosti neobjavila. Správy o streľbe vo Fínsku či o násilí vo Francúzsku sa objavili už dávno. A oproti USA sa nemôžeme vyhovárať na ľahkú dostupnosť zbraní, ktoré sa dajú kúpiť v obchode ako bicykel.
No možno práve prísny zákaz akejkoľvek legálnej držby zbraní pomáha, lebo v Británii – kde to je realitou – sa v poslednom čase vyskytujú početné útoky nožom. Ak si uvedomíme, že sociálne problémy v Británii sú neraz podobne vyostrené ako napríklad vo Francúzsku, stojí príklad Spojeného kráľovstva za zamyslenie. Práve v krajine galského kohúta v utorok 15-ročný žiak strednej školy nožom smrteľne dobodal pedagogickú asistentku, keď mu kontrolovala tašku…
My sme sa ešte poriadne nespamätali z vraždy zástupkyne riaditeľky školy v Spišskej Starej Vsi (január 2025), nehovoriac o atentáte na premiéra (máj 2024), o vražde z nenávisti na Zámockej ulici v Bratislave (páchateľom bol v októbri 2022 19-ročný študent) či zo zabitia piatich študentov opitým šoférom na zastávke MHD. V Česku majú v živej pamäti vraždu 14 ľudí na Filozofickej fakulte UK v Prahe (december 2023), v Srbsku zase v máji 2023 bolo zabitých osem žiakov základnej školy. Ak by niekto chcel zvaliť vinu iba na „prehnitý“ Západ, voľnú dostupnosť zbraní v USA či migrantov, tak vedzme, že ani „morálne vyspelému“ Rusku sa tragédie na školách nevyhýbajú.
Priniesla by politikom debata o reálnom stave školstva politické body? Rozhodne menej ako šírenie nenávisti voči úhlavným politický protivníkom. Asi si neuvedomujú, aký príklad tak dávajú deťom a mladým ľuďom.
V Česku a na Slovensku sa od decembra 2023 diskutuje i zároveň sprísňujú vstupy na školy, fakulty, no vidíme, že v neďalekom Grazi sa žiak dostal s dvomi legálne držanými zbraňami na gymnázium. A to už nebol študent, mal 21 rokov. Ako motív sa spomína šikanovanie. Žeby ho sužovala trauma ešte niekoľko rokov po odchode zo školy? Sám páchateľ spáchal samovraždu, vedel do čoho ide. Čo ho viedlo k takému radikálnemu činu? Iba fakt, že školu nemal riadne ukončenú.
Práve v utorok Národná rada schválila zvýšenie platov učiteľom od septembra i od januára budúceho roka. Nechajme teraz bokom, či učitelia majú nízke platy, respektíve akej veľkej skupiny sa nízke ohodnotenie týka, no uvedomme si, že zvýšenie platov nerieši kardinálne problémy na školách. Ani učitelia samotní ich nemôžu vyriešiť, nech budú akokoľvek dobre platení – hoci vyššie platy zvyšujú autoritu. Radikálne zmeny v disciplíne, nezvládnuteľní jedinci, inklúzia, sociálne siete, šikanovanie na nich, „práva“ žiakov, tlaky rodičov, ktorí často nepoznajú svoje deti, sa nedajú riešiť bez dôkladnej celospoločenskej diskusie.
Chcieť by ju museli aj naši politici. Niet priestoru, teraz sa zaoberajú zakotvením dvoch pohlaví v ústave, zaručením práva plodu na život, návrhom SNS o predĺžení funkčného obdobia poslancov, starostov, primátorov a županov zo 4 na 6 rokov (našťastie táto hlúposť neprešla) či návrhom liberálov zo SaS o nižšom zdanení kryptomien (to ich trápi…).
Priniesla by politikom debata o reálnom stave školstva politické body a vedeli by ju okamžite zužitkovať v raste volebných preferencií? A dali by sa argumenty predať čo najširšiemu okruhu sledovateľov na Facebooku, YouTube, Instagrame či TikToku? Rozhodne menej ako šírenie nenávisti voči úhlavným politický protivníkom.
Politici si asi neuvedomujú, aký príklad tak dávajú deťom a mladým ľuďom. Ak sa problémy na školách budú naďalej zametať pod stôl, tak počítajme s tým, že ich bude neustále pribúdať.