Nový absurdný spor vyvolalo zrušenie pracovného pokoja počas 17. novembra. Nie je to precedens, aj počas štátnych sviatkoch 1. septembra (Deň ústavy SR) a 28. októbra (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu) sa chodí do práce. To, že máme veľa sviatkov či dní pracovného pokoja, podlieha kritike už dlho. Aj odporúčania na zrušenie, najmä zo strany zamestnávateľov či pravicových politikov, kolujú už dlhšie. Počas konsolidácie sa tieto úvahy ešte viac prehĺbili. Bola to Republiková únia zamestnávateľov (ale nielen ona), ktorá navrhla v rámci konsolidácie zrušiť 2 až 3 sviatky, respektíve pracovný pokoj počas nich. Keď tak vláda urobila, strhol sa poplach.
Akákoľvek kritika opozície je logická, ani Smer, Hlas a SNS by nekonali inak, zvlášť Robert Fico. No všetko má svoje medze. Keď sa pravicoví politici obratom stávajú ľavicovými populistami, tak niečo nie je poriadku.
Dní pracovných pokoja počas štátnych a cirkevných sviatkov máme 14. Viac má už iba Litva, Rumunsko či Bulharsko. Česi majú 13 dní voľna, Maďari 11, Poliaci 10, Nemci 12, Dáni a Holanďania 9. Chceme sa vydať cestou Bulharska alebo Dánska? Toť otázka pre našich pravicových politikov zo SaS, Demokratov, PS, Slovenska či KDH, ktorí tak radi kritizujú zaostávanie Slovenska počas vlád Smeru.
Začneme chodiť do práce 15. septembra alebo na Troch kráľov 6. januára? Určite to nie sú sviatky, ktoré by mali celospoločenskú tradíciu, boli veľkými symbolmi.
Je pravdou, že zrušenie pracovného pokoja 17. novembra prišlo ako blesk z čistého neba, bez diskusie, ako reakcia na „zoštíhlenie“ transakčnej dane. Neznamená to, že ho treba šmahom odmietnuť. Jedným dňom štátny rozpočet prichádza o 150 miliónov eur, v dobe konsolidácie (každé euro sa zíde). Nehovoriac, že každý jeden pracovný deň navyše prináša firmám tržby.
Áno, 17. november je symbol, no to sú aj ostatné sviatky. Máme zrušiť 1. či 8. máj? Sviatok práce odvíjajúci sa od udalostí z roku 1886 v Chicagu je už dávno prežitkom. No zvykli sme si, existuje zhruba 100 rokov. Pri zrušení sa musíme pýtať, kde inde v Európe nie je dňom pracovného pokoja. Rovnako pri 8. máji.
Ak premiér Fico navrhuje zrušiť ešte jeden cirkevný sviatok, tak ktorý? Debata viazne. Zmluva s Vatikánom nám nemôže nič zakazovať, no bez dohody s cirkvami to nepôjde. Je to tiež citlivá otázka. Asi nebudeme rušiť voľno na Štedrý deň a Veľký piatok, ako sme boli zvyknutí práve do roku 1989 (Veľkonočný pondelok sme si odpracovali v sobotu). Začneme chodiť do práce 15. septembra na Sedembolestnú Pannu Máriu (v iných krajinách sa slávi Nanebovzatie Panny Márie 15. augusta) alebo na Troch kráľov 6. januára? Určite to nie sú sviatky, ktoré by mali celospoločenskú tradíciu, boli veľkými symbolmi.
Diskutujme a prestaňme s lacným populizmom. A to platí aj pre firmy, ktoré uvažujú dať 17. 11. zamestnancom voľno (asi im tržby nebudú chýbať…). Že študenti VŠ dostanú voľno, ako zamýšľajú urobiť niektorí rektori, je správne. 17. november nie je iba Dňom boja za slobodu a demokraciu, ale aj Medzinárodný deň študentstva ako pripomienka nacistického besnenia na českých VŠ (preto aj študentský pochod v roku 1989). A otázkou je, či po konsolidácii nezaviesť 17. novembra opäť pracovné voľno. No prestaňme hysterizovať a vecne riešme problémy. Inak sa Slovensko nikdy nikam nepohne.