Ešte predtým si čelní predstavitelia štátov, analytici a vojenskí experti vyjasňujú svoje pozície na práve prebiehajúcom fóre GLOBSEC-u v Prahe. Slovenský think-tank organizoval pravidelné konferencie do roku 2023 v Bratislave, no potom ich presťahoval do Prahy. To jasne hovorí o tom, ako sa zmenila pozícia Slovenska.
Naše diskusie, či sme schopní vynaložiť americkým prezidentom Donaldom Trumpom požadovaných 5 %, na obranu, respektíve 3,5 % priamo a 1,5 % nepriamo (infraštruktúra, zdravotníctvo slúžiace aj na vojenské účely), poriadne škrípu. Nezhodnú sa ani prezident Peter Pellegrini a premiér Robert Fico. Prezidentovi sa 5 % pozdáva, predseda vlády sa pýta, kde na takú veľkú sumu získame zdroje. Momentálne dávame 2 % z HDP, v minulosti ani to. A teraz navyše čelíme konsolidácii, deficit rozpočtu je neúmerne vysoký. Fico má pravdu, výdavky na obranu by nemali ísť na úkor výdavkov na sociálne veci, zdravotníctvo či školstvo. Treba podotknúť, že ani USA nedávajú na armádu 5 %, ale niečo vyše 3 %. Dominuje Poľsko so 4 % (v minulosti nešetrilo ani Grécko).
Vynára sa otázka, kde vziať na prezbrojenie peniaze. Kto to všetko zaplatí? Obyčajní ľudia z vlastných vreciek? Alebo sa zapoja i veľké nadnárodné firmy, ktoré platia čoraz menšie dane, ak nejaké.
Lenže sme na Slovensku. Premiér niečo hovorí, minister obrany, pravá ruka Fica, Robert Kaliňák veselo zbrojí. Nakupuje najmä v USA (stíhačky, vrtuľníky). Naša prozápadná opozícia dlho volá po prezbrojení, najmä s rastúcou hrozbou z Ruska, preto by mala skákať od radosti, no robí pravý opak. Vraj minister obrany neúmerne míňa peniaze. Tak čo vlastne chce?
Prezbrojiť v každom prípade musíme, celá Európa, celé NATO – niet inej alternatívy. Ruská hrozba je akútna, zvlášť keď Kremeľ počas prebiehajúcej invázie na Ukrajine neustále modernizuje svoje zbraňové systémy, najmä drony. Spolu s Ukrajinou možno v nových technológiách predbehli všetky členské štáty NATO. V boji s dronmi a bezpilotnými lietadlami Európe obe strany spolu s Čínou odbehli na míle.
A čo my na Slovensku? Driememe v starom svete, zaviazali sme sa v rámci NATO vybudovať ťažkú mechanizovanú brigádu a opozične ladení experti pretláčajú nákup nemeckých tankov. Načo nám dnes je veľa tankov? Nechce nám ich niekto predať len preto, aby vyprázdnil sklady a získané peniaze použil na modernú výzbroj? Alebo si azda myslíme, že k nám z Ukrajiny dorazia ruské tanky, ktoré sa na bojisku nevedia mesiace pohnúť o kilometer? (A aj v druhej svetovej vojne prišli z Poľska, nie z Ukrajiny.) Šéf NATO Mark Rutte jasne povedal, že aliancia potrebuje zvýšiť kapacitu protivzdušnej a protiraketovej obrany o 400 %. A Slovensko?
No vynára sa otázka, kde vziať na prezbrojenie peniaze. Každé euro je dôležité, preto treba nakupovať efektívne, v tom má opozícia pravdu. Ale kto to všetko zaplatí? Obyčajní ľudia z vlastných vreciek? Alebo sa zapoja i veľké nadnárodné firmy, ktoré platia čoraz menšie dane, ak nejaké. Počas druhej svetovej vojny najvyššia sadzba dane sa v USA vyšplhala na 75 % a dodatočne na nadmerné zisky až na 90 %. Čo teraz? Budú bohaté firmy solidárne či sa ich obrana netýka?
Časy sa menia, treba zmodernizovať zastaranú výzbroj, protivníci nespia, vojna na Ukrajine „prekopala“ všetky možné taktiky a stratégie. Časť nášho obyvateľstva si myslí, že nám nič nehrozí – je však iba omámení ruskými sirénami. Každý by si mal, aj vzhľadom na naše historické skúsenosti, vziať k srdcu slová, ktoré povedal český premiér Petr Fiala na fóre GLOBSEC-u v Prahe: „Žijeme blízko krajiny, ktorá nevie riadiť sama seba, ale vždy chcela riadiť svet.“
