Ak „preventívne“ násilie neadresujete „takmer európskej spoločnosti v civilizovanom svete“, ale islamskej krajine, „civilizovaný svet“ sa vám navyše poďakuje, že zaň robíte špinavú robotu. Tak ako to po izraelskom útoku na Irán urobil nemecký kancelár Friedrich Merz. Ale ani iní sa nedali zahanbiť – vrátane na Slovensku všeobecne obľúbeného Bélu Bugára, ktorý sa v televízii TA3 vyjadril, že Izrael „urobil útokom na Irán svet bezpečnejším“. O akú bezpečnosť ide?
Postup Izraela v Gaze a na Západnom brehu viedol k označeniu predsedu vlády Benjamina Netanjahua medzinárodnými inštitúciami za vojnového zločinca a za genocídu. Vo verejnom diskurze sa ale stále umelo udržuje postoj, že loď s mladými ľuďmi je prejavom násilného antisemitizmu, zatiaľ čo streľba do Arabov čakajúcich na múku od humanitárnych organizácií je adekvátnou odplatou za zadržiavanie izraelských rukojemníkov. (Ktorých, mimochodom, Izrael dávno nehľadá, a už sa tak ani neusiluje tváriť.)
Nekonečný intervencionizmus ani raz neviedol k zlepšeniu situácie a už vôbec nie k mieru, a Západ sa z toho nemieni poučiť. Beztrestné zabíjanie „tmavých“ je stále jediná západná diplomacia, ktorá si do svojich služieb naplno zobrala liberalizmus.
A hoci v mentálnych skanzenoch strednej Európy sa stále darí udržiavať zdanie, že „Gaza nikoho nezaujíma“, členovia Progresívneho Slovenska náhle „nie sú právnici“, aby to vedeli zhodnotiť, a mnohí politici rukolapné šliapanie izraelskej vlády po zákonoch aj ľudskosti blazeovane ignorujú (a niektorí i radostne tlieskajú), Netanjahu si iste uvedomuje, že aj jeho beztrestnosť je večná, len kým trvá. Ako pripomenul bývalý izraelský mierový vyjednávač Daniel Levy, prišiel teda s riešením, ktoré by malo vykúpiť jeho zločiny aj medzi tými, ktorých zažívací systém už začal tiež zlyhávať: Napadnime Irán! Os zla predsa stále žije. Aj pošliapavanie práv žien by mohlo posvätiť preventívne vlastnosti vojny.
„Bezpečnejší svet“ nastal rýchlejšie, než by odzneli oslavy zbombardovania poslednej nemocnice či streľby do hladných a zomierajúcich v Gaze. Irán začal odvetu a stovky ľudí v Tel Avive či Jeruzaleme to „bezpečie“ pocítili na vlastnej koži. No kým o Iránom zasiahnutých cieľoch v Izraeli sa dozvieme všetko, smrť Iráncov by sa dala zhrnúť slovami amerického kongresmana Randyho Fina: „Chcem zablahoželať Izraelu k jeho zvrchovane mierumilovnému bombardovaniu Iránu.“ Je to spontánna tvorba alebo priama inšpirácia humanitárnym bombardovaním Václava Havla? A tvorca riviéry Gaza, Donald Trump, v stredu odkázal: „Možno sa k Izraelu pridám, možno nie. Nikto nevie, čo urobím.“
Nuž takto vyzerá vyspelý demokratický Západ. Svoju agresívnu civilizačnú nadradenosť nedokáže zachraňovať inak ako nepokryte rasistickým násilím a neschopnosťou zvažovať dôsledky svojho konania. Len v posledných desaťročiach (logicky a predvídateľne) jeho agresie zlyhali v Iraku, Afganistane, Libanone, Sýrii, Líbyi, Palestíne… Nekonečný intervencionizmus ani raz neviedol k zlepšeniu situácie a už vôbec nie k mieru, a Západ sa z toho nemieni poučiť. Beztrestné zabíjanie „hnedých“ je stále jediná západná diplomacia, ktorá si do svojich služieb naplno zobrala liberalizmus. Naozaj sa k tomu hlásime?