Pretože aj snem ukázal, že Hlas akoby stále nebral do úvahy, že mu stále padajú preferencie, momentálne sa pohybujú okolo 10 %. Na sneme sa čelní predstavitelia skôr chválili svojimi výsledkami, ako by hľadali chyby v smerovaní svojej politiky. Hlas bol od začiatku postavený na vľúdnejšej tvári obľúbeného Petra Pellegriniho ako alternatíve k nadurdenému Robertovi Ficovi. Keď sa stal Pellegrini pred rokom prezidentom, celá koncepcia strany sa rozpadla.
Za rok pod vedením Šutaja Eštoka nedokázala, aj keď by určite rada, odpovedať na banálnu otázku: Aký je zmysel existencie Hlasu na politickej mape? Omieľanie, že je sociálnodemokratická strana a nie je Smer, nestačí.
Hlas skutočne nie je druhý Smer, ako kritici či skôr neprajníci druhej najsilnejšej vládnej strany často podsúvajú verejnosti. Kardinálny problém za posledný rok bola mylná stratégia budovať – ako je to na Slovensku zvykom – stranu iba na silnom lídrovi. Matúš Šutaj Eštok ním prosto nie je, nevyrovná sa ani Petrovi Pellegrinimu, ani Robertovi Ficovi.
Hoci z politika, ktorý zo začiatku kopil chybu za chybou (nad vyhodením Migaľa a Šalitroša zo strany krútil hlavou aj Fico), stáva sa ostrieľanejší profesionál (i keď zbavenie sa Ferenčáka to vyvracia), ale chýba mu charizma, ako aj ťah na bránku. No existuje k nemu alternatíva? Ktorý iný člen vedenia má charizmu, ambície, ťah na bránku v jednom a nemá minulosť spojenú so Smerom?
Značná časť ľavicových voličov z rôznych dôvodov nechce voliť Smer, neprijíma štýl politiky Roberta Fica. Lenže okrem vľúdneho politického štýlu Petra Pellegriniho, ktorý je však už rok prezidentom, Hlas nebol doteraz schopný do politiky priniesť žiadne nové impulzy.
Hlas nemá preto inú šancu, len postaviť svoj štýl na tímovej práci a kolektívnom vedení. A zdá sa, že to v predsedníctve strany pochopili. Čelní predstavitelia sedia na dôležitých ministerských stoličkách (školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, hospodárstvo, plán obnovy, polícia). Iba dobré výsledky a um odovzdať ich verejnosti sú jedinou nádejou, ako zastaviť úpadok. Inak sa popri Dankovi a Ficovi, ktorí udávajú tón v koalícii, úplne vytratia z očí.
A práve predsedovia Smeru a SNS im veľakrát ukazujú cestu (ba diaľnicu), ktorou by sa mali vydať. Napríklad ich zahraničnopolitické avantúry sú skvelou príležitosťou na odlíšenie sa – stať sa hlasom rozumu a triezvosti v koalícii. Veď čestný predseda Hlasu Peter Pellegrini to už svojím spôsobom robí. Už nemožno stále ustupovať, aj voliči koalície majú niekedy po krk Ficových a Dankových uletených nápadov.
A ešte jedna vec, v ktorej Hlas úplne zlyháva. Je to ekonomika. Hlas nepočuť pri konsolidácii ani pri riešení zaostávania Slovenska: neponúka žiadne nápady, ako naštartovať rast a technologickú modernizáciu ekonomiky. Tón udávajú Fico a Danko, sekunduje im „miništrant“ financií Kamenický. Hoci má strana vo svojich radoch ministerku hospodárstva Denisu Sakovú či docentku ekonómie Paulu Puškárovú, v ekonomických otázkach je úplne „ľavá“. Ak strana nemá riešenia v ekonomike, nemôže uspieť.
Hlas má význam na politickej mape. Značná časť ľavicových voličov z rôznych dôvodov nechce voliť Smer, neprijíma štýl politiky Roberta Fica. Lenže okrem vľúdneho politického štýlu Petra Pellegriniho, ktorý je však už rok prezidentom, Hlas nebol doteraz schopný do politiky priniesť žiadne nové impulzy. Zmení sa to?