To všetko sa deje na pozadí eskalácie napätia na Blízkom a Strednom východe a patovej situácie na Ukrajine. Na názor Európskej únie, európskych mocností, ako aj NATO nie je nikto zvedavý. Ich hlas už nemá váhu. Rusko, USA i Izrael si robia, čo sa mi zachce. Stráca NATO rešpekt?
Aliancia je zásadne rozdelená. Spojené štáty si razia vlastnú cestu, na názor Európy sa nepýtajú. Ani v prípade Ukrajiny, ani v prípade Izraela. A povedzme si pravdu, ani Vladimir Putin, ani Benjamin Netanjahu nie sú na názory a postoje európskych mocností či EÚ ako celku zvedaví. Únia sa chystá schváliť ďalšie sankcie proti Rusku, Donald Trump sa v zákulisí dohaduje s verným Putinovým spojencom Alexandrom Lukašenkom. Aký postoj zaujme Brusel, Paríž, Londýn či Berlín?
Rovnako tak v prípade Iránu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron telefonuje s iránskym kolegom Masúdom Pezeškjánom o obnovení rokovaní o jadrovom programe, no neprejde ani 24 hodín a americké lietadlá zhadzujú vysokoúčinné bomby na iránske jadrové zariadenia. Už vyše roka európski lídri vysielajú moralistické posolstvá do Izraela ohľadne Gazy – je to len hádzanie hrachu o stenu. Nakoniec lídrom neostáva nič iné, ako dať USA a Izraelu za pravdu.
Aliancia je zásadne rozdelená. Spojené štáty si razia vlastnú cestu, na názor Európy sa nepýtajú. Ani v prípade Ukrajiny, ani v prípade Izraela. A povedzme si pravdu, ani Vladimir Putin, ani Benjamin Netanjahu nie sú na názory a postoje európskych mocností či EÚ ako celku zvedaví.
No čo osud nechcel, keď tak urobia, Trump prekvapujúco vyjedná prímerie medzi Tel Avivom a Teheránom – rovnako ako nedávno v prípade Pakistanu a Indie. Lídri únie (spolu s britským premiérom) vyzerajú ako smiešne figúrky, ktoré nevedia, koľká bije. Ba na prímerí má oveľa väčšiu zásluhu Čína. Blokovanie Hormuzského prielivu Iránom by totiž neúmerne zvýšilo cenu ropy i jej export, na čo by najviac doplatila komunistická veľmoc. Teherán to dobre vie.
Karta sa obracia aj v USA. Za bombardovanie iránskych jadrových zariadení chváli Trumpa veľká časť opozície, ktorá mu doteraz nemohla prísť na meno. Konečne už nie je „mierový“ prezident. Trumpovi sa podarilo demokratov, spojencov európskych krajín, navyše rozdeliť. Ľavicové krídlo Demokratickej strany, napríklad dobre známy Bernie Sanders a Alaxandria Ocasio-Cortezová, namietajú prezidentovi, že na vojenské dobrodružstvo nedostal mandát od Kongresu. Trump jednou ranou zabil dve muchy.
Napriek tomu, že v prípade vojny na Ukrajine sa jeho volaniu po prímerí Putin otvorene vysmial, prichádza americký prezident na summit do Haagu vo skvelej forme. Ba si presadil, že rokovania budú trvať iba niekoľko hodín, inak odíde. Vybavené. Jediný, kto sa mu dokázal vzpriečiť, je španielsky premiér Pedro Sánchez. Jasne povedal, že jeho krajina 5 % HDP (3,5 % priamo a 1,5 % nepriamo) na obranu prosto nedá (za dva roky zvýši podiel z 1,4 na 2,1 % HDP). „Cifra“ nemá logiku – Trump tresol číslo od brucha.
Ostatní zrazili podpätky. Na obranu vzhľadom na rastúcu hrozbu čoraz lepšie vyzbrojeného Ruska treba dávať jednoznačne viac – treba dať najavo odhodlanie, silu i schopnosť obetovať sa. To je v poriadku, európske armády sa musia modernizovať.
No prečo práve 5 %? To nikto netuší, ani sa nevedú analytické diskusie. Lenže nielen bez odstrašujúcej sily, modernej výzbroje, ale aj bez dialógu, v ktorom budú vyhrávať racionálne a logické argumenty, nemôžeme byť príkladom pre svet – nikto nás nebude rešpektovať. Tak ako sa to teraz markantne deje takmer všade. Čo zmení summit v Haagu na úpadku NATO?