Obavy vznikajú skôr z toho, ako zmeniť spoločenské nastavenie, v ktorom najmä medzi zamestnávateľmi – čo je však horšie, že i medzi zamestnancami – dlhodobo prevláda predstava, že práca je niečo, kde má človek trpieť a kde sa výkonnosť dosahuje malým dvorom a veľkým bičom. A to najmä na východe Európy, kde Poľsko prichádza s podobným testom ako prvé.
Ministerka práce Agnieszka Dziemianowicz-Bąková zámer oznámila koncom apríla. Vzhľadom na množstvo neznámych sa však vládny program má týkať len tých firiem a inštitúcií, ktoré sa samy rozhodnú, a po 15 až 18 mesiacoch sa uvidí, či by sa mohli zmeny uskutočniť v rámci celých krajov. Pracujúci majú relatívnu flexibilitu v tom, či si vyberú skrátený denný pracovný čas, štvordňový pracovný týždeň (pri odpracovaní namiesto priemerne 41 len 35 hodín), alebo viac dní plateného voľna.
V čase, keď prácu a jej kvalitu neohrozuje len čoraz väčší tlak na výkon, ale aj zbytočne tolerovaný a násilný tlak na automatizáciu služieb rozširujúci zástupy "zbytočných”, je stará myšlienka dlhšieho voľna veľmi aktuálna. Nie sú ďaleko časy vedúceho k sloganu "slobodného sveta”, nehynúco stelesneného napríklad Václavom Klausom alebo ešte lepšie bývalým francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym: “Pracovať viac, zarobiť viac!”.
V civilizácii zameranej na neľudský výkon sa čoraz častejšie ukazuje, že viac driny vôbec nevedie k vyšším zárobkom, ale ani k vyššej efektivite – naopak: len k civilizačným chorobám, rozpadom rodín a nenávisti k tomu, čo by malo byť najveselším a najzmysluplnejším programom života každého človeka – k práci.