Ako nám predseda vlády vyjasnil, závery summitu EÚ, pokiaľ ide o Ukrajinu, Slovensko podporí – nemá proti nim žiadne námietky. Nepodporí však protiruské sankcie. Dôvody? Ropa a plyn. A hoci proti Rusku, ktoré sa cíti momentálne na koni, by sa malo postupovať tvrdšie, Fico má kus pravdy. Zákaz dovozu ruskej ropy a plynu od roku 2028 ublíži najviac Slovensku a Maďarsku. Ak v minulosti SR bola v EÚ na začiatku rúry, teraz sme na konci. Ak sme za tranzit plynu a ropy poberali nemalé poplatky, ktoré končili v štátnom rozpočte, tie sú fuč, na účet si ich pripíšu iné krajiny únie.
Nehovoriac o tom, že Fico dobre vie, aj keď sa to otvorene bojí každý povedať nahlas, že na „neposlušné“ štáty – ako sú Maďarsko a Slovensko – budú k dispozícii nové páky. Ak by na Západe boli hodnotovo zásadoví, tak by sa už od ruského plynu dávno odpojili. Veď je jedno, či plyn priteká cez plynovod, alebo je dovážaný skvapalnený loďami. Teda úplne jedno to nie je: prevoz loďami je dramaticky ekologicky škodlivejší.
Premiér Fico si asi neuvedomuje, že slabá EÚ nie je víťazstvom záujmov Slovenska, ale našou prehrou. Malé Slovensko mimo EÚ je ničím, bonbón, ktorý veľmoci zhltnú, ani sa nenazdáme.
Slovenský predseda vlády má tiež pravdu v tom, že máme uzavretý kontrakt na dovoz plynu s ruským Gazpromom do roku 2034. Ak ho nedodržíme, Gazprom nás zažaluje a my medzinárodný súd prehráme, kto zaplatí Ficom spomínaných 20 miliárd eur? My z našich daní? Či „účet zatiahne“ Európska únia? Navyše drahší plyn a elektrická energia majú negatívne dôsledky na slovenský priemysel, automobilky. To azda počujú aj v Bruseli, Paríži a Berlíne.
Ide o oprávnené námietky našej vlády. Bolo by to v poriadku, keby Fico zastával jasnú, ustálenú zahraničnopolitickú pozíciu. V nej sa však už vyzná málokto. Rozumieme, že niečo premiér robí naoko, iba pre časť voličskej základne, niečo iné si myslí, ale pokiaľ sa v tom normálny človek prestáva orientovať, tak to už dobré nie je. A nemal by navyše zachádzať veľmi ďaleko, lebo Andrej Danko to umne využíva až zneužíva, tlačí premiéra do neprijateľných pozícií.
V centrále v Bruseli, ako aj v Berlíne, Paríži či Ríme (i v Londýne) by mali opatrnejšie narábať so silnými slovami. Európa už dávno stratila svoju silu. V Číne sa práve koná summit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. Okrem Číny sa na nej zúčastňujú Rusko, India, Pakistan, Irán či Bielorusko. Evidentne nejde o výkvet demokratického sveta, no pred ekonomickou silou zúčastnených štátov nemožno strkať hlavu do piesku. Pokiaľ účastníci hovoria o prílišnej hegemónii a šikanovaní jedného bloku, mali by sme spozornieť. EÚ nemá taký výtlak ako kedysi. Ak si budeme navrávať, že ho stále má, iracionálne videnie reality môže mať katastrofálne následky.
Druhým dychom treba dodať, že ešte viac únii škodí nejednotnosť. Premiér Fico si asi neuvedomuje, že slabá EÚ nie je víťazstvom záujmov Slovenska, ale našou prehrou. Malé Slovensko mimo EÚ je ničím, bonbón, ktorý veľmoci zhltnú, ani sa nenazdáme. Ak chce Fico presadzovať legitímne záujmy SR, mal by voči európskym partnerom najprv voliť priateľský, ústretový tón, nie vyhrážky, či predvádzať dvojtvárnu politiku, v ktorej sa pomaly stráca aj on sám.