Západní sociálni demokrati, socialisti či zelení prenechali kultúrne ľavicové témy neoliberálnym kapitalistom a ekonomické nacionalistickej alebo liberálnej pravici. Z obavy, aby neboli obvinení z boľševizmu, komunizmu, rusofílie, antisemitizmu či podpory terorizmu sa s pravicou radšej zhodnú na „mierovom zbrojení“ a vojnové zločiny odsúdia podľa toho, čo by im za krasoreči nahnalo viac hlasov.
Ináč sa už vraj udržať nedá. Výsledkom je, že medzi pravicou a ľavicou de facto neexistuje rozdiel a akákoľvek vzbura proti establišmentu sa potláča mäkkou aj tvrdou silou.
33-ročný moslim a socialista s koreňmi v Indii, ktorého rodičia sú imigranti a otec je dokonca profesorom postkoloniálnych štúdií, je dokonalé stelesnenie toho, ako si delenie moci republikánov a demokratov predstavuje dokonalého nepriateľa. Navyše v meste známom mimoriadne početným židovským obyvateľstvom.
Na pozadí zabíjania v Gaze mali Mamdaniho otvorene propalestínske postoje jeho súperovi, trojnásobnému guvernérovi štátu New York Andrewovi Cuomovi, pomôcť šibrinkovať tradičnou kartou antisemitizmu: doteraz sme na to boli zvyknutí, stačí si pripomenúť o. i. prípad Jeremyho Corbyna v Británii. Keď bol Mamdaniho názor, že Izrael má právo na existenciu, ak budú mať všetci jeho obyvatelia rovnaké práva, označený ako „kontroverzný“, Cuomovi v televíznej debate rázne pripomenul: Volám sa Mamdani, zapamätajte si to!
Neodradila ho antiislamská kampaň ani protipropaganda o „gulagoch“. Do svojho programu na rovinu zaradil zdanenie najbohatších, zastropovanie nájmov, dopravu a starostlivosť o malé deti zadarmo a výstavbu mestských bytov. A stalo sa to, čomu chceli republikáni, demokrati a celý finančný establišment zabrániť. Demokratické primárky na plnej čiare vyhral. V New Yorku, čo hovorí samo za seba.