Niežeby sme na Slovensku nikdy v minulosti nečelili teplotám siahajúcim k štyridsiatke. Dialo sa tak aj na začiatku storočia, aj v minulom storočí. No horúčavy sa neopakovali každý rok, studené a teplé roky sa striedali. Teraz zažívame dobu, keď každý rok je horúci. Neexistujú roky, keď by sa neprekonávali teplotné rekordy. V Portugalsku teplota prekročila 45 stupňov, vo Francúzsku na viacerých miestach 40 stupňov, rekordy hlásia z Nemecka a Česka.
Ak v minulých rokoch sme sa snažili vysvetliť „novinku“, či skôr obhájiť nevysvetliteľné, cyklickým klimatickým javom El Niňo vznikajúcim v Tichom oceáne, tentoraz nemáme naporúdzi už žiadnu výhovorku. Globálne oteplenie a klimatická zmena sú fakty. Za zmenu nemôžu ani erupcie sopiek, ani intenzita slnečného žiarenia, ako by si mnohí zbožne želali, iba činnosť človeka.
Odborníci odpoveď na anomáliu ponúkajú: povrchové vody oceánov sú nezvyčajne teplé, teraz najmä Stredozemné more. V Tyrrhenskom mori sa teplota vody šplhá k 30 stupňom. Priemerne je more medzi Európu a Afrikou na túto ročnú dobu teplejšie o tri stupne. Prečo sa voda enormne oteplila už na prelome júna a júla? Stane sa to samozrejmosťou?
Čaká nás viac období sucha, tornád, záplav, extrémnych búrok, požiarov? Žiadna dobrá perspektíva. Čo si však ľudstvo navarilo, musí si aj zjesť.
Vo Wimbledone si na taký horúci začiatok tenisového turnaja ani nepamätajú. Vo švajčiarskom Bazileji sa ľudia kúpu v rieke Rýn a koryto Rýnu v nemeckom Kolíne je poloprázdne. Pravidelné letné požiare zachvátili Európu o niečo skôr ako v minulosti. Horí v Turecku pri Izmire, neďaleko Atén i na juhu Francúzska. Lesy v Európe sú ako zápalná zmes. V nemeckom Postupime (neďaleko Berlína) bol prvý polrok najsuchší za posledných 130 rokov od začiatku meraní. Nehovoriac o tom, že začiatkom júna do Európy, ba až na Slovensko doputoval dym zo vzdialenej kanadskej provincie Alberta. Všetci sú ako na ihlách: Kde vypukne nový požiar?
Nie všade je však horúco. V severnom Španielsku na pobreží Atlantického oceánu je relatívne chladno. Netypicky chladná zima panuje na opačnom konci zemegule – v Argentíne. V púštnej oblasti Atacama medzi Peru, Čile a Bolíviou napadol sneh. Ak je niekde horúco, inde musí byť chladno. To nič nemení na fakte, že teplota na Zemi stúpla skôr, radikálnejšie, ako experti očakávali.
Podľa klimatológov počet tropických a subtropických dní bude len pribúdať a každý rok sa bude v Európe zvyšovať počet dní s teplotou nad 40 stupňov. Pribudne ešte viac požiarov a stanú sa letným „obyčajom“? Žatva sa koná čoraz skôr, bude sa žať už v júni? A bude čo žať, keď sa suchá prehlbujú? Nevieme, už dnes máme podnebie ako v Taliansku alebo na Jadrane v minulosti.
Mali by sme sa tešiť, veď je teplejšie. No nemôžeme sa, nie sme ešte na konci cesty a nevieme, kam celá klimatická zmena smeruje. Čaká nás viac období sucha, tornád, záplav, extrémnych búrok, požiarov? Žiadna dobrá perspektíva. Čo si však ľudstvo navarilo, musí si aj zjesť.