Je isté, že Trump by sa rád zapísal do dejín ako ten, čo po desaťročiach konfliktov, ktoré sa namiesto mieru vždy skončia len ešte horšou vojnou, dosiahol mier navzdory všetkým zákonom geopolitiky či realite samotnej. Problémom však je, že ide len o ľahké víťazstvá na poli rétoriky a žiadne pri dlhodobých mierových perspektívach.
Samotné útoky na Irán sa diali len naoko. Ich hlavným cieľom bolo odtiahnuť pozornosť od masakrálneho vývoja v Gaze a na Západnom brehu Jordánu. Trump sa netají tým, že Netanjahua by rád zbavil trestného stíhania, a existujú strašidlá, ktoré vždy na chvíľu zaberú. Ak predsa existuje presvedčenie, že potenciálne nebezpečenstvo vývoja jadrovej zbrane zo strany Iránu kleslo, v skutočnosti začalo byť reálne až po nevyprovokovanom útoku Izraela. Ešte sa nestalo, že by Irán pred Západom sklopil uši – a neexistuje žiadna reálna možnosť, že tak urobí v budúcnosti – a už vôbec nie natrvalo.
Prímerie v Gaze by malo trvať 60 dní a Trump oznámil, že Izrael s tým súhlasí. Od tohto vyjadrenia však Izrael v Gaze zabil minimálne 43 ľudí a riaditeľa Indonézskej nemocnice Marwana Sultana. Izraelské médiá uvádzajú, že minister financií Bezalel Smotrič a minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir zvažujú spojenie síl s cieľom zmariť dohodu o prímerí medzi Izraelom a Hamasom. Minister spravodlivosti Jariv Levin medzičasom vyzval na „nepremárnenie historickej príležitosti zhostiť sa Západného brehu“.
Niet pochýb, že ľudia v Gaze by privítali na 60 dní si aspoň vydýchnuť, reálne to však neznamená vôbec nič – ak nie priamo opak.