Realita však nepustí: ceny plynu i elektriny sa na trhoch už dávno normalizovali. Extrémne výkyvy spred troch rokov po vpáde ruskej armády na Ukrajinu sú dávno preč.
Cena plynu na svetových trhoch sa prakticky vrátila na úroveň, aká bola pred pandémiou. Cena elektriny je zhruba dvojnásobná ako pred pandémiou, ale stav je stabilizovaný. Na rozdiel od plynu o cene elektriny sa nerozhoduje na svetovom ani na európskom trhu, ale na burze – v našom prípade v Lipsku. V Španielsku môžu byť preto ceny elektriny oveľa nižšie.
A po ďalšie, cena pre domácnosti je navýšená o poplatky za distribúciu, prenos (prepravu), prevádzku atď. Pozor, výrobná cena nerovná sa trhová, to na Slovensku dobre vieme. Preto ešte Hegerova vláda, minister hospodárstva Richard Sulík, dohodla so Slovenskými elektrárňami výhodný dlhoročný kontrakt. Konečné slovo má Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý na základe minulého obdobia komplikovaným vzorcom vypočíta cenu na ďalší rok.
Hegerova vláda zaviedla v čase drahoty plošné dotácie. K peniazom sa dostali aj tí, ktorí ich nepotrebovali. Ficova vláda do osieho hniezda nepichala. Sľúbila adresnú pomoc, v čase konsolidácie by sa štátnemu rozpočtu výrazne odľahčilo (aj jedna miliarda eur). Celý proces viazne, ministerka hospodárstva Denisa Saková nevie, akou metódou spoľahlivo rozdeliť ľudí (banálna úloha to nie je).
Šetriť však treba, lenže skokové zvýšenie cien narobí v mnohých domácnostiach riadnu šarapatu. Preto sa oprášil starý Sulíkov nápad. Vláda chce ľudí podnietiť šetriť: do určitého objemu by bola cena nízka, nad limit by rapídne stúpala. Správny postup, i ekologický.
Lenže existujú rodiny žijúce vo veľkom viacgeneračnom dome, iné zas v trojizbovom byte či seniori vo veľkom dome, ktorý si svojpomocne vystavali. Každý z nich potrebuje iný prístup. Dokáže to koalícia, či radšej zvolí ľahšiu cestu, nech to stojí, čo to stojí?