Tentoraz sú nádeje opäť vopred márne. Pod odvolávanie sa podpísalo iba 84 poslancov (aj slovenskí zo Smeru, z Hlasu a Republiky), spolu sedí v laviciach europarlamentu až 720 poslancov. Aká vyspelá demokracia, povieme si, stačí jedna desatina poslancov a komisia sa musí spovedať. No na vyslovenie nedôvery sú potrebné dve tretiny poslancov, nie nadpolovičnú väčšina ako v národných parlamentoch. A komisia vedená Ursulou von der Leyenovou má podporu pravicových ľudovcov, liberálov i ľavičiarov. Nezvyčajné. A práve to je problém von der Leyenovej.
Musí sa snažiť vyvážiť všetky záujmy. Nemá to ľahké. Hoci dostala rozum a potichu ustupuje od príliš prísneho Green Dealu, za čo ju kritizujú zelení, na strane druhej prichádza komisia s požiadavkou do roku 2040 znížiť emisie skleníkových plynov o 90 % oproti roku 1990. Teraz je to iba o 40 %, v roku 2030 už by to malo byť o 55 %. Európska ekonomika radikálnu zmenu nezvládne, no ako mnohokrát v dejinách v Európe ideológia a nezmyselné plány prevážia nad realitou a pragmatizmom. Európania zabudli, že starý kontinent už dávno neurčuje tep svetových dejín, význam Európy za posledné desaťročia, najmä v 21. storočí, riadne upadol.
Už len to, že sa o práci v europarlamente debatuje, že bruselská politika, často odtrhnutá od reálnych problémov ľudí, sa dostala na pretras, na oči celej európskej verejnosti, je krokom vpred.
Klimatické ciele sú pekná vec a morálne inšpirujú, no keď sa k nim nepridá ostatný svet, sú žiaľ v podstate na nič. Naopak, zruinujú európsku ekonomiku ako v komunistických krajinách zruinovali ekonomiky nezmyselné plány, ako dobehnúť a predbehnúť kapitalistické štáty vo výrobe ocele alebo v chove ošípaných.
Ursula von der Leyenová má na krku aj vlastný škandál – Pfizergate. O cene vakcíny a objeme celého obchodu sa dohadovala so šéfom Pfizeru Albertom Bourlom cez súkromný mail. Nevieme, či nakoniec dohodla vyššiu, alebo nižšiu cenu, ale za miliardy eur objednala veľký balík vakcín, ktoré sa nakoniec aj tak nevyužili. V mene nás všetkých, za naše peniaze. Nemali byť preto rokovania transparentné, ako Európska komisia neraz rada poúča či znepokojivo karhá členské krajiny?
Určite áno, no keby nešlo o pandémiu, neplatil lockdown, predsedníčka komisie by sa s generálnym riaditeľom farmaceutického koncernu stretla osobne a na schôdzke za zatvorenými dverami si mohli povedať čokoľvek. Tak sa aj v politike bežne deje. Alebo si mohli zatelefonovať. Nikto by nič nevedel. Takže povedzme si pravdu: dopustila sa až takého prehrešku?
Pre kvalitu demokracie do seba zahľadeného europarlamentu i Európskej komisie je dobré, že komisia riadená Ursulou von der Leyenovou čelí odvolávaniu. Je totiž známe, že parlamentné opozičné a koaličné frakcie spolu nekomunikujú. Keď reční poslanec bez podpory silnej frakcie či frakcií, sála v parlamente zíva prázdnotou. Na opačné názory i argumenty poslanci nie sú zvedaví.
Komisiu neodvolajú, to je zrejmé. Ani na to momentálne neexistuje závažný dôvod. No už len to, že sa o práci v europarlamente debatuje, že bruselská politika, často odtrhnutá od reálnych problémov ľudí, sa dostala na pretras, na oči celej európskej verejnosti, je krokom vpred.
