Pritom Juraj Cintula bol ochotný uzavrieť dohodu o vine a treste. Nedalo sa, výška trestu by nesmela presiahnuť 12 rokov. Problémy v súdnom procese môže narobiť i spor, či išlo o teroristický čin, alebo nie. Chcel Cintula povaliť legitímnu vládu a rozvrátiť spoločnosť, alebo len odstrániť Roberta Fica?
Sám páchateľ hovorí, že ho chcel zneškodniť do tej miery, aby nemohol chodiť, pracovať, teda ani zastávať funkciu premiéra. Síce tvrdí, že práve preto strieľal zámerne na brucho, nie na hlavu a hruď ani nie do nôh (nechcel, aby odrazená guľka niekoho zranila), ale druhým dychom dodáva, že si bol vedomý, že Fica môže zabiť. Protirečenie, či nie? Cintula vyzerá po roku veľmi sebavedome a pri príchode na súd prezradil, že sa cíti výborne… Čo k tomu dodať?
Aby sa ešte viac zamotal, vraví, že chcel odstrániť len Fica, proti vláde či ostatným ministrom nič nemá, naopak, traja sú mu sympatickí… Pritom ide o ľudí blízkych Ficovi. Podľa slov páchateľa bol motívom činu nesúhlas s rušením Úradu špeciálnej prokuratúry, so zastavením vojenskej pomoci Ukrajine či so zmenami v rezorte kultúry. Ba pri príchode na súd spútaný zakričal: „Nech žije slobodná kultúra!“ A neskôr doplnil, že na Fica strieľal preto, že škrtil kultúru. Za to sa zabíjajú ľudia, alebo bol Cintula obeťou vyhrotenej atmosféry v spoločnosti a jedinej správnej interpretácie toho, čo sa deje?
Súd s Cintulom by mal byť pokáním pre politikov oboch táborov, ako aj pre tých, ktorí vytvárajú jediný správny obraz Slovenska a ponúkajú jediné správne riešenie na všetky problémy.
Napriek tomu, že Cintula svoj skutok vôbec nepopiera, veľká časť sympatizantov opozície, zvlášť Matovičovho Slovenska a Demokratov, nielenže spochybňujú vyšetrovanie, ale veria, že ide o veľké sprisahanie, „divadelnú“ inscenáciu (zosnovanú priamo premiérom) a vážne analyzujú poranenia na Ficovom palci na nohe. Ba celý humbug okolo atentátu došiel do takého štádia, že Fico musel ukázať obrázky svojho doráňaného, zošívaného brucha. Ako hlboko už klesla naša spoločnosť?
Je to v nemalej miere aj „ovocie“ rétoriky na opozičnej scéne. Nie priamo politikov – tí sa správajú síce tvrdo, no korektne – ale rôznych aktivistov, sympatizantov, diskutérov na sociálnych sieťach. Ak obviňujú druhú stranu, že podlieha rôznym hoaxom a šíri konšpirácie (čo je často číra pravda!), nie sú oni rovnakí? Neprejavujú sa u nich rovnaké vzorce myslenia? Kto dlhodobo šíri naratív, že na Slovensku bude dobre iba vtedy, keď sa zbavíme Fica? Pred ním to bol Vladimír Mečiar (chvíľku „slávy“ zažil aj Matovič, ktorý sám spomínaný naratív tvrdohlavo šíri).
Stačí jednoducho odstrániť „škodcu“ a čaká nás slnkom zaliata budúcnosť, svetlé zajtrajšky, život v raji: Slovensko bude konečne spasené, všetko bude ružové. Je to totálne nepochopenie fungovania parlamentnej demokracie. Pozostatok myslenia z komunistickej diktatúry.
Aj vtedy nám sľubovali život v raji, ak sa zbavíme „škodcov“, kulakov, disidentov, oportunistov či pravicových síl. Fico nie je žiadny anjel, Smer má toho na rováši dosť, táto vláda sa dopustila mnohých vážnych prešľapov, ale treba Smer, Hlas a SNS poraziť vo voľbách. Ponúknuť kvalitnejšiu alternatívu i lídrov. Koľko vážnych a serióznych súperov mal politicky zdatný Fico od roku 2006, respektíve 2012?
Cintula nie je len páchateľ hrozného činu, ale zároveň aj obeť falošnej interpretácie diania na Slovensku a „ovocím“ vyhrotenej atmosféry v spoločnosti. Súd s ním by mal byť pokáním pre politikov oboch táborov, ako aj pre tých, ktorí vytvárajú jediný správny obraz Slovenska a ponúkajú jediné správne riešenie na všetky problémy. To je demokracii cudzie.
