Skratka BRICS je odvodená z počiatočných písmen zakladajúcich členských krajín: Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky. Blok, ktorý usporiadal svoj prvý summit v roku 2009, neskôr pridal Egypt, Etiópiu, Indonéziu, Irán, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty ako plnoprávnych členov. Minulý rok vznikla nová kategória desiatich strategických partnerských krajín, ktorá zahŕňa Bielorusko, Kubu a Vietnam.
Teda zloženie, ktoré na prvý pohľad prezrádza stupňujúcu sa nevôľu s politickými pravidlami unilaterálne určovanými západnými mocnosťami, veľmi odlišné ekonomické aj kultúrne parametre a ktoré vzhľadom na rozrastanie svojej členskej základne zastupuje čoraz viac celosvetovej populácie.
Už minuloročný summit, ktorý sa konal v Kazani v Rusku, vytvoril precedens vysokou účasťou a vyhláseniami na podporu multilateralizmu, hospodárskej a finančnej spolupráce a migrácie medzi svojimi členskými krajinami. Vnútorná jednota však stále nie je dostatočná. To sa ukazuje najmä rozličnej miere kritiky izraelskej agresie na Blízkom východe či zvyšujúceho sa zbrojenia krajín NATO, v čom je najhlasnejšia Brazília. Zároveň tam „neprimigroval“ Vladimir Putin vzhľadom na svoj medzinárodný zatykač a ani čínsky prezident Si Ťin-pching, možno z lojality: Rusko a Čína bloku dominujú.
Kritika obchodných ciel Donalda Trumpa sa, samozrejme, obísť nedala. Trump na základe toho vyhlásil (mnohé z nich americké) krajiny za „protiamerické“ a začal zvažovať „odmenu“ v podobe dodatkovo špeciálne vysokých taríf. Ale jednou z hlavných ambícií je protiváha finančnému systému zrodenému z Bretton Woods. Ten je však už roky v kríze a nástup politiky „USA na prvom mieste“ jeho inštitucionálny rámec naďalej podkopáva. Alternatíva v podobe projektu Novej rozvojovej banky (New Development Bank) je pre krajiny Juhu čoraz aktuálnejšia.
