Nemožno nevidieť, že Rusi zabíjajú ešte viac ľudí, ničia ešte viac krajiny, miest, dedín, vypúšťajú rekordný počet rakiet a dronov. Mierové rokovania v Istanbule ignorujú a bagatelizujú. Aj preto sa Biely dom rozhodol, že na Ukrajinu pošle chýbajúce systémy protivzdušnej obrany Patriot i nové rakety. Kyjev ich naliehavo potrebuje, aby sa ubránil drvivej ruskej presile.
Na stole sú aj nové sankcie zo strany USA, nielen EÚ. Nevieme aké, ale verme, že účinnejšie ako európske. Lenže aj vo Washingtone musia dvakrát merať a raz rezať. Sankcie môžu Rusi obísť a nakoniec viac ublížia Spojeným štátom ako Ruskej federácii. Počkajme si na pondelok, vládca Bieleho domu chystá zásadné vyhlásenie.
Donald Trump reálne veril vo svoje schopnosti a reflektoval priania svojich voličov. Nepriali si ďalej posielať na vzdialenú Ukrajinu masívnu finančnú pomoc. Nevedeli, prečo sa tam tak dlho bojuje. Teraz už vedia. Vidia, že Putin si robí z ich prezidenta „srandu“. Ustupovanie nemá zmysel.
Prečo slovenskí „mierotvorcovia“, ktorí doteraz obviňovali Kyjev, že si neželá mier, ale vojnu, naraz strkajú hlavu do piesku? Prečo hlasno nevyzývajú Putina, aby zastavil vojnové šialenstvo?
Kremeľ argumentoval zo začiatku tým, že okamžité prímerie by viedlo k vyzbrojeniu ukrajinskej armády, ktorá by následne posilnená zavelila do protiútoku. Samozrejme, nie proti Rusku, ale na oslobodenie vlastných území ulúpených východným medveďom. Rusi skutočne nebombardujú čoraz silnejšie Ukrajinu bezdôvodne. Snažia sa zničiť infraštruktúru, sklady zbraní, ich prepravu a pod. Že často netrafia alebo len z „plezíru“ bombardujú civilné ciele a šíria des, je už také typicky ruské.
O čo Putinovi ide? Ešte v roku 2022 ruská Duma schválila pripojenie Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, historicky nazývaných Divoké polia, do Ruskej federácie. S Krymom sa tak stalo už dávno predtým. Teraz vlastne „oslobodzujú“ (dobývajú) celé územie spomínaných oblastí. Drvivú väčšinu už okupujú, no predsa len im zostáva v Chersonskej a Záporožskej oblasti ešte poriadny kus. I keď momentálne proti „podvyživenej“ ukrajinskej armáde postupujú, na riedko obývaných oblastiach ani počas letnej ofenzívy pravdepodobne nebudú schopní zaznamenať zásadný prelom.
Hoci sa Putin sťažuje, že vojna je ekonomicky vyčerpávajúca, Rusko si zvyklo. Občania spracovaní sofistikovanou propagandou nerepcú. Existuje šanca, ako donútiť ruského diktátora donútiť rokovať o mieri? Okrem toho, že musí byť obnovená vojenská pomoc Ukrajine, je otázkou, či by v Kyjeve nemali zvážiť silnejšie údery na území Ruska. V posledných mesiacoch sa im podarili pekné úspechy. Sú schopní ich zopakovať aj s cudzími zbraňami? Putin totiž rozumie len jednej reči: sile.
Vyčerpávajúca vojna mnohým stranám vyhovuje, najmä nepriateľom Európy, ale aj preto, že na fronte prebieha zbraňová revolúcia, drony menia charakter vojny. Verme, že Rusko počas leta nedosiahne veľké územné úspechy, dostane údery a sadne si konečne za stôl. Rokovania budú ťažké a trvať budú mesiace až roky.
A ešte jedna poznámka. O slovenských „mierotvorcoch“. Prečo mlčia politici zo Smeru a SNS, i rôzni aktivisti, ktorí doteraz obviňovali Kyjev a všetky partnerské európske štáty, že si neželajú mier, ale vojnu? Prečo naraz strkajú hlavu do piesku? Prečo hlasno nevyzývajú Putina, aby zastavil vojnové šialenstvo? Pekne sa vyfarbili.