Všetko v dôsledku globálneho finančného systému a veľkých korporácií. Mladí ľudia po celom svete čerpali z energie, ktorá ich spájala naprieč kultúrami, a z vedomia spoločného nepriateľa. Veľmi veľa nádeje vkladali do moderných technológií, obzvlášť sociálnych sietí, ktoré prežívali rozmach.
V tom čase zavítal do Bratislavy poľsko-britský sociológ Zygmunt Bauman. Starý rešpektovaný pán sa na pódiu stretol s aktivistami zo Španielska a z ďalších krajín, ktorí zo všetkého najviac považovali víťazstvo sociálnej spravodlivosti a rovnejších možností za otázku skvelých možností počítačovej techniky. O umelej inteligencii (AI) v tom čase nebola podstatnejšia reč. Bauman však ich nadšenie schladil: technologický pokrok môže byť dobrý sluha, ak sa však stane modlou, bude veľmi zlým pánom. A mal pravdu.
Dánsky týždenník Weekendavisen tento týždeň upozornil na knihu holandskej političky Mariethe Schaakeovej s názvom Technologický prevrat, ktorej hlavnou myšlienkou je „odmietnuť, aby sme boli pokusnými králikmi“ nekontrolovaných experimentov s AI a aby sme sa bránili expanzii technologických gigantov. O katastrofických dôsledkoch, ktoré to má na spoločnosti vrátane demokratických, nerozhodujú zvolení politici, ale Sillicon Valley a tí, čo túto koncentráciu moci umožnili.
Jej hlas je len jedným z varovaní. Rukolapne ukazuje, že oslabenie demokracie sa odohralo práve v období posledných 25 rokov dobytia sveta technologickým priemyslom a pasívnou agresivitou jeho nanútenia. Vieru niekdajších „rozhorčených“ to vyvracia: technológie nepriniesli ani skvalitnenie sociálnej kohézie, ani lepšiu schopnosť premýšľať, ani schopnosť vyjadrovať sa, a požiadavku vzdelania zmenili na frašku, podľa ktorej by chcel každý všetko bez akejkoľvek námahy a nazýva to pokrokom. Čo je však najpodstatnejšie: autoritárske modely, ktorým mal technologický pokrok zabrániť, naopak, len získali pevnejšiu pôdu pod nohami. Najmä v tzv. demokratickom svete.
