Samozrejme, všetko má svoju mieru. Lenže momentálne Fico skutočne bojuje za národné záujmy Slovenska, aj keď celý problém umelo nafukuje, ako to už politici tradične robia. Opoziční politici by si však mali dávať pozor, čo mu vyčítajú. Predseda vlády nepovedal, že 18. balík protiruských sankcií nikdy nepodporí. Naopak. To predseda koaličnej pravicovej SNS Andrej Danko vyzýva predsedu vlády, aby ustál tlak a 18. balík za žiadnych podmienok nepodpísal.
Fico dobre vie – čo v poslednej dobe aj rád opakuje – že Slovensko je malá krajina, ktorú veľké štáty zhltnú, kedykoľvek si zaumienia. Predseda Smeru sa naučil nielen od Viktora Orbána, že jednomyseľné hlasovanie v únii je jediná šanca, ako môže malá krajina presadiť vlastné kontroverzné záujmy. Neklamme si: keď príde na lámanie chleba, veľkí hráči si vždy presadia svoje. Reči o partnerstve a solidarite sú slohovými cvičeniami.
To sa bude týkať aj prípadných sporov s ruským dodávateľom plynu Gazprom, s ktorým má Slovensko podpísaný dlhodobý kontrakt. Ak sa skončia dodávky plynu z Ruska v roku 2027, aké máme záruky, že za nedodržanie kontraktu nebude ruský gigant od Slovenska požadovať zmarený zisk? Čo nás vyjde súdny spor? Vec je trochu zložitejšia, ale Brusel by mal dať Slovensku jednoznačné záruky, že v prípade núdze pomôže a „nevykašle“ sa na nás. Lebo tak to medzi malými a veľkými chodí – dejiny i život sú plné príkladov.
Treba si konečne na jednej i druhej strane prestať prihrievať iba vlastnú polievočku. Krajina, v ktorej ľudia neťahajú za jeden povraz, nakoniec neprežije.
Rovnako sa strategicky mení postavenie Slovenska. Už nie sme na začiatku plynovej rúry, ale na konci. Nemôže za to ani EÚ, ani Slovensko, jedine Vladimir Putin. Slovensko neleží pri mori, aby si vedelo samo zadovážiť skvapalnený plyn. Ak sme donedávna vyberali na poplatkoch za prepravu nezanedbateľné sumy do štátneho rozpočtu, teraz už platíme poplatky iným krajinám, plyn sa predražuje. A dovoz ruského plynu cez Turecko a Maďarsko sa taktiež skončí.
Na rozdiel od Nemecka, Dánska či Holandska nie je Slovensko ekonomicky bohatá krajina. Navyše v našej ekonomike dominuje priemysel, kde plyn a vôbec energie hrajú dôležitú úlohu. Drahý plyn má oveľa väčšie negatívnejšie dôsledky na ekonomiku na Slovensku ako v Dánsku alebo v Portugalsku.
18. balík sankcií úzko súvisí so slovenskými požiadavkami, je zameraný na energetický a bankový sektor. Prečo? Lebo Rusko dokáže európske sankcie premyslene obchádzať a ekonomika trpí iba čiastočne. Navrhovaný balík chce obmedziť či trestať tých, ktorí Rusku priamo či nepriamo napomáhajú. Lenže EÚ zabúda, že svetová ekonomika sa už nerovná európska plus americká ekonomika. Takže úspech 18. balíka je opäť veľmi otázny. Nerobiť však nič by bolo ešte väčšou chybou – najmä ak Rusko bombarduje Ukrajinu čoraz intenzívnejšie a o prímerí nechce počuť ani slovo.
Opozícia slovenské požiadavky bagatelizuje. Zabúda, že aj ona bude raz pri moci, možno už o dva roky. Čo potom? Bude sa vyhovárať na Ficovu vládu? Rozhádané politické strany by mali konečne pochopiť, že niektoré projekty i národné záujmy prekračujú jedno volebné obdobie. Treba si konečne na jednej i druhej strane prestať prihrievať iba vlastnú polievočku. Krajina, v ktorej ľudia neťahajú za jeden povraz, nakoniec neprežije.
