Benjamin Netanjahu sa rozhodol spestriť boj o „ľudskú tvár“ Blízkeho východu aj novým útokom na Damask v Sýrii. Zatiaľ je to „len“ niekoľko sto obetí.
Údajne pri tomto rozhodnutí zohrali úlohu minimálne dva politické výpočty: jednak reakcia na tlak komunity drúzov žijúcich v Izraeli, jednak demonštrácia sily. V Sýrii si Netanjahu takto búšil do pŕs, už keď bola zvrhnutá vláda Bašara Asada, po ktorej mala zavládnuť demokracia vedená „bývalými“ islamistami. Ako sa však už po tisíci raz ukázalo – kedykoľvek svet slobody slávi víťazstvo svojej dominantnosti, v rozbitej krajine sa zákonite rozhoria vnútorné konflikty na mnohých úrovniach. Všakovako sa dajú využiť.
V zrážkach medzi drúzmi a beduínmi, ako aj skupinami lojálnymi vláde a drúzskymi jednotkami v juhosýrskom meste Suvajda stratili život desiatky ľudí. Do konfliktu vstúpili islamistické jednotky naklonené vláde a pre Izrael vznikla šikovná príležitosť „obraňovať drúzskych bratov“ v Sýrii na základe toho, že izraelská drúzska komunita hrá v izraelskej armáde pomerne dôležitú úlohu. Tentoraz ich síce „chráni“ proti islamistom, ktorým Izrael uľahčil cestu k moci, ale to nič, pretože verejnosť rýchlo zabúda. Nespokojnosť vládne v izraelskej opozícii, ktorá považuje Netanjahuov útok za nezodpovedný, ako aj medzi drúzmi žijúcich na okupovaných Golanských výšinách. Tí sa identifikujú ako Sýrčania a odmietajú izraelské zneužívanie svojej rozpoltenej situácie na dosiahnutie izraelskej územnej expanzie.
Podľa spravodajcu Merona Rapoporta, ktorého cituje televíza Al-Džazíra, Izrael potrebuje dať najavo, že „všetko v regióne by sa malo hrať podľa jeho vôle, najmä v Sýrii, ktorá je pre neho istým ihriskom. Je v záujme Izraela, aby Sýria bola slabá a rozdelená, a zdá sa, že dostáva, čo chce“.
