Rebríčku politických strán už pevne kraľuje Progresívne Slovensko. Nielen preto, že Smer sa dopustil nejedného prešľapu, ale aj preto, že PS má stabilizovanú voličskú základňu, politici strany sú čitateľní, v názoroch kontinuálni a ako opozičnej strane sa PS vyhýbajú škandály. Napriek snahám však progresívci nedokážu naberať voličov v regiónoch, kam sa lídri strany vydali, aby „postavili nové tábory“. Dôvod je jednoduchý. Už niet košiara, z ktorého by PS mohlo uchmatnúť nové „ovečky“, voličov. SaS, Demokrati ani Matovičovo Slovensko neurobili vážnejšiu chybu, skôr naopak, prekypujú energiou a nenechávajú nič na náhodu.
Igor Matovič na jar ukázal, kde sú jeho prednosti a limity. Zo začiatku rástol, až sa prebojoval na druhú priečku v opozičnom rebríčku. Postupne však strácal dych. Hoci stále sršal aktivitou, najmä na sociálnych sieťach, Smer mu už neposkytol príležitosti, aby mohol ukázať svoju veľkú šou á la Počiatkova vila, Cyprus, Vietnam či chorvátske vily. Odídencom od Matoviča, Demokratom, sa stále nepodarilo prehupnúť cez latku 5 %. Pritom svojrázneho predsedu strany Jaroslava Naďa, exministra obrany, nemožno v štýle politiky rozoznať od jeho bývalého šéfa Igora Matoviča.
Robert Fico dobre vie, že ak bude v konsolidácii postupovať ako doteraz, podpíli si pod sebou konár.
Smer postihli dve katastrofy – slintačka a krívačka (SLAK) a transakčná daň. Nepopularita zbytočnej transakčnej dane ako aj drastické opatrenia v rámci SLAK sa nedali vyvážiť výletmi do Moskvy, návrhmi zmeny ústavy (dve pohlavia) ani Robertom Ficom otváranými podružnými témami – ako prežitie EÚ či neutralita. „Obrana národných záujmov“ však zachránila Smer od väčšieho prepadu.
Robert Fico dobre vie, že ak mu tečie do topánok, musí brnkať na národnú strunu, inak časť voličov Smeru odíde do košiara Republiky a SNS. A skutočne, Republika sa posilnila, lebo môže dobre „zarábať“ na Ficovom rozpore medzi slovami a činmi. Aj Andrej Danko sa začal až neúnosne vymedzovať voči premiérovi, dúfajúc, že si uchmatne časť voličov. Pravdou je, že SNS sa pozviechala a v niektorých prieskumoch sa usadila nad 4 %. Uvidíme, koľko vody namúti premenovaná strana Rudolfa Huliaka – Strana vidieka.
V prvom polroku práve Fico držal pevne v rukách taktovku nad slovenským politickým orchestrom. Preto aj na jeseň bude vývoj určovať najmä jeho výkon.
Prudko vyzerajúci pád zastavil aj Hlas. Po amatérskom nezvládnutí vyjednávaní so štyrmi rebelantmi, z ktorých traja odišli zo strany a dvaja si vybojovali vlastné ministerstvo, sa strana zastabilizovala. Ministri Hlasu sa snažia byť hlasom rozumu vo vláde. Neplatí však často šírená domnienka, že Fico sa príliš pravicovou rétorikou zbavuje umiernených ľavicových voličov – zjavne neodchádzajú do Hlasu ani do PS (zatiaľ).
KDH sa zakolísalo, nečudo. Pri návrhoch zmien v ústave muselo hnutie podporiť zásadné kultúrno-etické témy, na ktorých je jeho politika vybudovaná. Chybou je, že strana nie je úplne jednotná a vyvoláva kontroverzie. Nejednotnosť vždy vedie k oslabeniu.
Uvidíme, či sa zmeny v ústave podarí presadiť na jeseň. Čaká nás tiež pokračovanie v konsolidácii. Robert Fico dobre vie, že ak bude v konsolidácii postupovať ako doteraz, podpíli si pod sebou konár. Koalícia sa nemôže stále vyhovárať na dedičstvo opozície, pri moci je dva roky. V prvom polroku práve Fico držal pevne v rukách taktovku nad slovenským politickým orchestrom. Preto aj na jeseň bude vývoj určovať najmä jeho výkon.
