To všetko sa mieša s medzinárodnými mierovými rokovaniami, ktoré podľa skúsených komentátorov zase vôbec k ničomu nepovedú. Ale aspoň, ako sa môže zdať, kladú tie prebiehajúce vojny na akýsi pevnejší a spoľahlivo dlhodobý základ. Pomaly každý čitateľ nadobúda pomerne serióznu znalosť rozmanitých zbraňových systémov, rakiet, lietadiel, tankov a iných podobných populárnych zariadení. Prezident i minister statočne cvičia v obranných silách, čo pomyselnú krehkosť mieru robí ešte aj v našich podmienkach príliš nápadnou.
Neviem, či sa dá z toho všetkého uniknúť a radšej to ani nijako neskúšam. Veď každý môže poľahky dopadnúť ako americký občan Derek Huffman, ktorý aj s celou rodinou emigroval do Ruska. Doma ho údajne drvila taká tá protirodinná ideológia. V Rusku mu, aspoň podľa novín, zrejme nenapadlo nič múdrejšie ako vstúpiť rovno do armády a rodina vraj už dlhšie nemá o ňom nijaké správy. Možno sa tam už niekde strieľa s nejakými najatými Kolumbijcami na opačnej strane frontu, lenže to pokojne mohol azda aj s drogovými dílermi niekde v postrannej uličke v San Diegu.
Nemám však nijaké právo to posudzovať, ba ani o tom dosť neviem, lebo naposledy vraj oznámil rodine: „Vedzte, že to, čo robím, je pre mňa dôležité a dôležité pre našu rodinu.“ A my tak dnes vieme aspoň to, čo jeho najbližšia rodina a čo nám o tom šikovne sprostredkovali noviny Daily Mail.
Lenže nejaký väčší pokoj by som na jeho mieste neočakával ani v budúcnosti. Lebo aspoň podľa vyhlásení najmocnejších politikov EÚ bude osud Ruska tak do desiatich rokov spečatený, teda len čo sa na to nájde dosť peňazí, len čo sa na to vyrobí dostatok „fungl“ nových a celkom fajn zbraní a len čo sa podarí tak nejako „zazmluvniť“ i nejako inak získať dosť ochotných a serióznych vojakov. Títo vysokopostavení a statoční muži sa už dnes boja veru iba volieb, vôbec nie takéhoto závažného rozhodnutia. Ale nakoniec ani vysokopostavené ženy tam v podstate nehlásajú nič iné.
Každý čitateľ ma môže právom napomenúť, aby som už prestal kuvikať, lebo každá skepsa v tomto smere môže byť iba výsledkom môjho vysokého veku, no, naopak, s rozmachom mladosti to všetko možno vidieť úplne inak.
No i tak návrat z veľkého sveta k obyčajným lokálnym búrkam a ľadovcu poskytuje istú mieru pokoja a bezpečnosti. Napriek zaliatym pivniciam a odtrhnutým strechám. Veď napokon iba pár vecí zase zdražie, a pár iných, ktoré máme tak nejako radi, nám jednoducho zakážu. Ani pri náhlych záchvatoch všeobecného svetobôľu a melanchólie však netreba prestupovať istú mieru. Žiadna kaša sa neje celkom horúca.
Nuž ako o tom múdro povedal americký spisovateľ Mark Twain: „Vo svojom živote som mal veľa obáv, z ktorých väčšina sa nikdy nestala.“
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
